pravidelne sa stretajú s hosťom, ktorý im predstaví zaujímavú tému, po prezentácii nasleduje diskusia, a keďže ich zaujíma aj filozofia, prišlo mi pozvanie na (online) stretnutie. Vopred som sa spýtal, akú otázku by radi rozdiskutovali, a postavili ma pred nemalú výzvu: Zraniteľnosť ako sila – čo nás učí filozofia o prijatí limitov, krehkosti a empatie?

V posledných rokoch (možno aj oveľa dlhšie a možno odjakživa) sa nám tu rozmohol taký nešvár – nazvime ho pracovne „kult neporaziteľnosti“. Máme byť odolní, sebavedomí, nezlomní. Priznať si chybu je chybou; slabosť je možno pre deti, ale nie pre človeka, ktorý sebavedomo píše svoj príbeh v spoločnosti zameranej na výkon, optimalizáciu a seba-marketing.  

Ale zraniteľnosť ako sila? Znie to protirečivo, ale ak sa na to pozrieme cez optiku filozofie, dá to zmysel. Na pomoc som si v prednáške prizval štyri tváre zo sveta filozofie.