premýšľal som, kedy v histórii nastal ten moment, že si nejaký vládca po prvýkrát uvedomil, že je výhodnejšie nepriateľa mať, než nemať. Dovtedy to asi bolo jednoduché. S nepriateľmi, ak sa zjavili, sa bojovalo, ak sa nezjavili, bol pokoj. Ak nejaký vojvodca nepriateľa porazil, tak ho všetci oslavovali, prípadne urobili svojím vládcom. 

A on bol rád, teda spočiatku. Neskôr zistil, že byť vládcom je nevďačné, zahŕňa to rôzne povinnosti, ako napríklad zodpovedné hospodárenie a sociálny štát, a tiež si všimol, že každý človek je iný, každý chce byť slobodný a v takej situácii sa vládne ťažko.