a predsa, keď hovoríme o duševnom zdraví, málokedy sa zamyslíme nad tým, čo vlastne tá „duša“ je.

Je to slovo, ktoré sme možno odložili ako archaické, no ktoré sa tvrdošijne vracia – niekedy potichu, niekedy naliehavo: vo chvíľach krízy, ticha, radosti, vďačnosti. Neuroveda hovorí o vedomí, filozofia o slobode, náboženstvá o zmysle, psychológia o Ja. Možno je duša práve tým priestorom, kde sa všetky tieto pohľady prelínajú. A možno jej zdravie nie je len otázkou rovnováhy chemických látok, ale aj schopnosti viesť so sebou pravdivý dialóg.