stretol som v Taliansku mladého Taliana. Ja viem, je to očakávané. On sa ma nepýtal, čo tam robím, vedel, že som turista. Tak som sa ani ja jeho nepýtal, čo tam robí. Ale on bol trochu zamyslený, tak som chcel vedieť prečo. A on sa ma vážne spýtal, kam by mal ísť na dovolenku on? Chcel som mu povedať, že tu v Taliansku je to veľmi pekné, ale pochopil som, že možno práve to je dôvod jeho zamyslenia.

Povedal som, že ja osobne mám rád aj Francúzsko. Veľmi blízko, poznamenal. To je, akoby som nešiel nikam. Anglicko? Prekvapene na mňa pozrel. Prečo, spýtal sa. Nevedel som. Hľadali sme ďalej. Tak čo hory? Hory máme aj my. Diablik vo mne mi našepkával: „Povedz Chorvátsko, že tam majú kamienkové pláže!“ Ale odolal som a Talian mal stále dilemu.