akože nech sa deje čokoľvek, humanizmus so svojou slobodou, rovnosťou a bratstvom stále platí, hoci sloboda už sa premenila na zodpovednosť, rovnosť na toleranciu a bratstvo síce vždy bolo mýtom, ale je akosi pohodlnejšie k ostatným ľuďom pristupovať skôr vľúdnejšie, ako nevľúdne.

V praxi to má rozmanité podoby, často môžu pôsobiť až extrémne hlúpo, ale keď to človek premyslí, nakoniec sa predsa len ukáže, že popkultúra je od svojej prirodzenosti bystrá, hoci až na druhý pohľad. Alebo na tretí, prípadne nejaký ďalší, ale záblesk poznania sa v nej stále dá zahliadnuť. Problém je, že ju neberieme dostatočne vážne, a ona nám to, to zase treba priznať, vôbec neuľahčuje.