hlavný protagonista, sebavedomý a čoraz egocentrickejší vedec Sebastian Caine, vyvinie sérum, ktoré umožňuje úplnú neviditeľnosť. Keď sa rozhodne stať prvým ľudským subjektom experimentu, netuší – alebo skôr ignoruje –, čo s človekom urobí úplné odstránenie spoločenskej spätnej väzby. Problém nie je v technológii samotnej, ale v tom, čo umožní: konať bez následkov. Zvyšok radšej nepoviem, aby som sa vyhol spoilerom. 

Neviditeľnosť však v tomto prípade neznamená len zánik fyzickej prítomnosti – je to metafora absencie zodpovednosti. Verhoeven tým otvára širokú filozofickú a politickú otázku: Čo nás v skutočnosti drží v medziach? A ja by som dodal: Čo nás ako ľudí naozaj napĺňa a dáva nám zmysel? Výraznú paralelu tu ponúka, samozrejme, opäť Tolkienov Pán prsteňov. Prsteň moci, ktorý taktiež udeľuje neviditeľnosť, postupne rozkladá charakter nositeľa. Prsteň neničí len fyzicky – predovšetkým totiž otrávi zvnútra.