a občas sa takto nadviaže očný kontakt a prehodíme s dotyčným pár slov, na čom, myslím, nie je nič zvláštne, lebo zriedka sa stane takéto čosi aj mne. Niekto si všimne, čo čítam, a spýta sa, prípadne čosi skonštatuje. Úplne konvenčná situácia v prvom kontakte s celkom cudzím človekom, ktorý už ale zrazu nie je až tak úplne cudzí. Čítame alebo čítali sme predsa rovnakú knižku. 

Vlani na dovolenke sa mi také prihodilo, a keďže išlo o pomerne špecifický titul celkom mimo mainstreamu, bol tento kontakt o to zaujímavejší. Akurát že išlo o človeka, ktorý síce čítal rovnakú knihu, ale inak bol celkom iný, a tak veľmi skoro vyšlo najavo, že si vlastne nemáme čo povedať.