pláž je akoby laboratórium bytia. Pripomína Nietzscheho „radostnú vedu“, kde je každý krok do piesku ako úvod do experimentu – nikdy nevieš, čo objavíš. Občas hrdzavý klinec, inokedy poklad: úsmev dieťaťa, ktoré objavilo mušľu väčšiu než jeho dlaň. Detektor kovov v ruke neznámeho pána je symbolom večného hľadania – hráme sa, skúmame, objavujeme. Slobodne ako deti v Nietzscheho tretej premene z ťavy a leva na dieťa. 

Vlny sprítomňujú hlbokú sondu do dejín filozofie. Hérakleitos by bol spokojný – more je večný pohyb; všetko sa stále mení. Panta rhei – všetko plynie – nemôžeš dvakrát vstúpiť do toho istého mora. Ale Parmenides by protestoval: Každý príliv a odliv je predsa rovnaký a vlny sú súčasťou rovnakého mora. „Bytie je celé, nerozdelené, nemenné a večné.“