baví ma leto. Pre tú zmenu rytmu, vražednú pomalosť, prázdnotu, ktorá sa v ňom zjavuje. Aj pre všetky nádherné paradoxy, ktorých je plné. U nás v divadle sa všetci tešia, až konečne vypnú. Keď vypnú, tak po troch dňoch už začínajú prvé depresie, že človek vypol a čo teraz s tým.

 Alebo ako sa mnoho ľudí teší, že bude teplo, a potom im je teplo. A ešte je skvelé, ako sme všetci tak trochu herci, keď dokonale ovládame umenie vytvoriť si okruh samoty. Prídete do Florencie a tam čo – davy sa tlačia v uliciach, ale keď sa tým ľuďom pozriete do očí, tak oni nejdú v dave.