v dnešnej dobe je máločo intímne, všetko sa už pomerne do detailov zdieľa, ale predsa zostali ešte drobné ostrovčeky, kam slnko sociálnych sietí úplne nedohliadne. A ja neviem, či to je dobre alebo zle. Len v poslednom čase veľa premýšľam o plači. Bolo by skvelé, ak by niekto napísal stručné dejiny ľudského plaču. O smiechu napríklad niekoľko skvelých publikácií poznám.

 O plači nič a bol by to zaujímavý pohľad na tento proces. Niekto si pamätá, kedy v živote plakal, ako to presne bolo. Iný o tom zaryto mlčí, niekto plače len tak na počkanie, iný sa chváli tým, že vždy pri filme. Tvrdí sa, že plakať je hanba, že je to zdravé, že je to krásne, že sa to nerobí, že sa to musí, že je to pre ženy, že to robí mužov, že plakať sa dá aj dovnútra...