a oni mi hovorili: „Dáždniky sa už neopravujú, kúpte si nový, nič to nestojí!“ A mne to prišlo ľúto, musel som z toho obchodu odísť, aby nevideli, ako veľmi mi je ľúto, že sa vzdávame možnosti niečo opraviť. 

Je to zvláštne, ale od malička som mal rád ľudí, ktorí vedeli niečo opraviť. Je ich stále menej a menej. Od môjho detstva nepribúdajú, ale skôr miznú staručkí obuvníci z opráv obuvi, maličké prevádzky ako opravy dáždnikov, kabeliek a zipsov. Dielne, kde vám len tak niečo zašijú alebo upravia.