v umení sa to môže. V umení sa musí môcť. No a ikonickou súčasťou tohto laboratória je Petriho miska, v ktorej sa nekultivujú mikroorganizmy, ale mikroidey, nie nevyhnutne nápady či nápadíky, ale tie potknutia mysle, ktoré nás dokážu zaviesť aj na miesta, kde sme ešte neboli. Pokojne aj na tie temné, najtemnejšie, kamsi za predstaviteľné i nepredstaviteľné hranice. 

Normy nie sú, možno okrem jedinej, ktorá velí normy narúšať a prekračovať, to však nie je podmienkou, ale možnosťou – každý nech sa zariadi podľa toho, ako to cíti. Teda tvorcovia nech sa zariadia – recipienti, diváci, tá potenciálne druhá strana, pre ktorú umenie môže a nemusí vznikať, sa zariadi tiež a čosi z toho bude alebo aj nebude.