máme sa síce ešte stále tak dobre, ako sme sa ešte nikdy nemali, ale úpadok už je tu, číha za dverami, vlastne nie, už vošiel a pomaly sa tu udomácňuje. O to viac lipneme na minulosti, sme na ňu prisatí ako také kliešte a vyciciavame ju, čo to dá. Je to síce zlá minulosť, plná útlaku a utrpenia, imperialistická, koloniálna, komunistická, socialistická, kapitalistická a hocijaká ďalšia, ale je to jediná minulosť, ktorú máme, a tak sa snažíme stoj čo stoj si ju udržať. 

Dívame sa dozadu a dole k zemi, lebo dívať sa dopredu a hore nás čoraz viac desí, budúcnosť je čosi, s čím si nedokážeme poradiť.