potom v pondelok ráno tesne „PO“ ešte čosi dospím a potom už sa začne konvenčný deň, akurát teda už vieme, kto to tento rok dostal a za akých okolností, čo sú dva dôležité predpoklady nato, aby sa okolo toho dal vybudovať nejaký príbeh. 

Niečo o trendoch a tak, také niečo akoby všeobecnejšie, čo sa dá vyabstrahovať z inak veľmi konkrétnej šou, ktorá aj tento rok bola zábavná sama osebe, ale zároveň aj akási mdlá alebo čo. A pritom nemala byť prečo, vystúpenie Micka Jaggera bolo veľmi milé, hoci nespieval, pocta Quincymu Jonesovi prostredníctvom piesne Ease on Down the Road bola majestátna, po zásluhe patetická, a okázalá oslava bondoviek pripomenula, že tento fenomén pravdepodobne skončil minimálne v tej podobe, ako sme ho poznali, a aj o moderátorovi večera Conanovi O´Brianovi sa dá napísať, že pôsobil dôstojne a párkrát bol aj neprvoplánovo vtipný.