v prvom rade, rozoznáva štyri typy smútku: úzkosť, apatiu, ľútosť a závisť. Pre definíciu úzkosti cituje Akvinský Jána z Damasku: „Keď nám isté obávané zlo spôsobuje strach, prítomnosť tohto zla spôsobuje smútok.“ Apatia, respektíve meravosť, nastáva vtedy, keď je „myseľ ťažená natoľko, že aj naše ruky a nohy stratia svoju hybnosť“. Ľútosť cítime, keď sme smutní z nešťastia iného. A závisť, vraví, je „smútok z dobra druhého“. Čo teda robiť, keď zažívame aspoň jednu z týchto situácií?

Po prvé, doprajme si niečo, čo nás poteší. Keď nás premáha smútok, kúpme si niečo lahodné, choďme na prechádzku, otvorme si knihu, pusťme si film, seriál atď. Druhý tip: Vyplačme svoj smútok: „Bolestivé veci bolia viac, ak ich v sebe zavrieme… Keď ich však vypustíme… vnútorný smútok sa zmenší.“