mnoho atramentu (a ťukania do klávesníc) sa už použilo na rozoberanie Galilea a jeho potýčok s katolíckou cirkvou. Kopernik a jeho kultúrno-intelektuálny svet však slúži ako to nevyhnutné pozadie, aby sme pochopili mnohé, čo nasledovalo po ňom – vrátane spomenutého Galilea. Kopernik je však nielen akýsi nástroj na objasnenie historického kontextu, je zaujímavý aj sám osebe. A preto sa stal ústrednou postavou dnešného textu. Navyše vďaka nemu spoznáme niekoľko rozšírených mýtov či nepresností, ktoré si tu uvedieme na pravú mieru. Hlavne nás však bude zaujímať Mikuláš Kopernik, ktorý pohol Zemou ako nik.
pred Galileom
Povedzme si teda v stručnosti, aká bola situácia na európskom kontinente pred Galileovými hlavnými nebeskými objavmi, ešte pred začiatkom 17. storočia. V jeho dobe bol zaužívaný systém planét, v ktorom bola v strede naša Zem, a preto vravíme o geocentrickom modeli.
Nazývame ho aj aristotelovský alebo ptolemaiovský, a to podľa jeho dvoch hlavných gréckych tvorcov Aristotela a neskoršieho Ptolemaia. Okrem iných pravidiel v ňom platia dve pre nás relevantné tvrdenia. Prvé je, že náš vesmír je zložený z piatich prvkov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.