ide do lesa, kde sa mu to celé prihodilo. Ale to, čo za sebou nechal na cestách krútením všetkých tých koliesok, stojí za poriadne obzretie, tak poďme na to.

Len aby ste mali predstavu. Keď som vo svojom archíve napísal do vyhľadávača „Sagan“, tak som zistil, že to, čo čítate, bude položka s číslom asi 2000, ktorú si pod týmto názvom uložím.

V roku 2008 som prišiel na redakčnú poradu istého nemenovaného slovenského média a povedal som, že „Sagan podpísal zmluvu s Liquigasom“. Pamätám si pohľady zodpovedných vedúcich pracovníkov v štýle: „Terazky ste akou rečou hovorili?“. A počúval som poznámky: „Čo je to Sagan? To sa natiera na chleba? Píš o futbale a o hokeji. To ľudí zaujíma, to sa predáva!“

Mimochodom, doteraz nepadlo slovo cyklistika. Tipujem, že som ho nemusel použiť, každý vie, o kom a o čom tu číta. Cyklistika vďaka Petrovi Saganovi začala byť známou nielen v slovenských redakciách, ale aj na slovenských dedinách.

A potom to išlo rýchlo. Nemusel som obhajovať články o ňom. Už boli iné otázky. „Čo dnes Sagan? Čo má zajtra? S kým bude jazdiť? S kým chodí? Čo jeho rodina?“ Peter si vybicykloval nielen záujem médií, ale aj fanúšikov, manažérov, trénerov, sponzorov, priateľov, nepriateľov, súperov. A chtiac-nechtiac sa veľa novinárov stalo závislými od jeho osoby.