bola to rozlúčka, na ktorú sa bude ešte dlho spomínať. Ako vyhlásil aj jeden z dvoch najväčších Rogerových rivalov, srbský velikán Novak Djokovič, nikdy nič podobné nezažil a moment, keď Federera prišli na kurt objať jeho štyri deti a manželka Mirka, ho takmer dohnal k slzám. Svoje uplakané oči, naopak, vôbec neskrýval najväčší Federerov súper, španielsky matador Rafael Nadal. Ich spoločná fotografia z lavičky, ako sa v jednom momente dotýkajú rukami a obaja plačú, je už v tejto chvíli nezmazateľne zapísaná v dejinách športu.

byť obľúbeným môže byť silná zbraň

Tie slzy mnohých prekvapili aj preto, že tenis nie je tímový šport. V tenise hrá každý za seba a v priebehu roka, keď sú hráči 40 či 45 týždňov na cestách, je najmä v počiatkoch kariéry, keď tenista optimalizuje náklady a nemá okolo seba veľký tím spolupracovníkov, trénerov či dokonca rodinných príslušníkov, veľmi náročný na psychiku. Tenisti sú samotári. O to zaujímavejšie je sledovať fenomén, ktorý priniesol do tohto športu Roger Federer.