prvou perspektívou bola neodmysliteľne tá ruská. Skončila sa poloruským kompromisom. Rusi na olympijských hrách boli aj neboli, na javisku kráčali pod názvom OŠR, v hľadisku mávali ruskou zástavou a spievali ruskú hymnu, niektorí z „bezúhonných účastníkov“ si priamo na olympiáde narobili nepochopiteľnú dopingovú hanbu, čo bolo priveľa aj pre Stredoeurópana, zvyknutého na všetko. Putina zachránili päťdesiatdva sekúnd pred koncom finálového zápasu s Nemeckom hokejisti – neviem, ako by dopadli voľby v Rusku, keby prehrali.
Druhú perspektívu vytvorila rodina Kimovcov, ktorá sa rozdvojila ako celá Kórea – na severného brata a južnú sestru. Na olympiáde v Južnej Kórei sa robila Kimova severokórejská politika.
Treťou perspektívou boli samotné olympijské hry v krajine, kde nepatria zimné športy k národnej tradícii. Najobľúbenejší bol curling, diváci sa tešili z ľadového „Človeče, nezlob se!
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.