čo je ťažšie – vyhrať majstrovstvá sveta alebo trojtýždňové etapové preteky?
Ťažko to porovnať. Na majstrovstvách sveta má športovec jeden deň, aby všetko klaplo na 101 percent. Pri etapových pretekoch má tri týždne, počas ktorých sa môže stať hocičo – môže spadnúť alebo si niečo pokaziť. Je potom umenie vydržať celý čas v strehu a vypočítať si energiu na všetky etapy. Lenže ak má cyklista zlý deň na majstrovstvách sveta, hneď sa to ukáže.
ako ťažké je potom vyhrať majstrovstvá sveta tri roky po sebe?
Nechcem vyznieť tak, že z úspechu Petra Sagana nie som vôbec prekvapený. No Peter preteká s tými istými pretekármi, ktorých poráža počas celého roka. A celý rok dokazuje, že štandardne poráža aj tých najväčších súperov. Majstrovstvá sveta nie sú výnimkou, sú to jednoducho ďalšie preteky sezóny, v ktorých zvíťazil. Nechcem tým dehonestovať majstrovstvá sveta, sú to, samozrejme, preteky s výnimočnou atmosférou, ale v cyklistike sú aj monumenty ako Paríž-Roubaix či Okolo Flámska, ktoré sú niekedy ťažšie ako majstrovstvá sveta a Peter ich tiež dokázal vyhrať. Je skvelé, že dokázal vyhrať trikrát po sebe ako ešte nikto. No nie je to tak, že preteká proti športovcom, ktorí sú trikrát lepší ako tí, s ktorými pretekal celú sezónu.
aká je úloha tímu na majstrovstvách sveta? V etapových pretekoch je tím vystavaný typologicky z cyklistov, z ktorých každý má inú úlohu. Na majstrovstvách sú cyklisti v tíme podľa národností.
Je to úplne odlišné. Pretekár je počas roka zvyknutý jazdiť so svojím tímom, v ktorom pozná svoju úlohu. Jasné, aj na majstrovstvách majú tímy svoju taktiku, ale ako sme videli na Belgičanoch, často sa nevedia dohodnúť. Majú medzi sebou dobrých pretekárov, ktorí sú lídri vo svojich tímoch, a je pre nich ťažké podriadiť sa druhému. Na papieri sú to silné tímy, ale v skutočnosti nemusia fungovať. Rozdiel je aj v tom, že zatiaľ čo na obyčajných pretekoch štartujú tímy s ôsmimi alebo deviatimi pretekármi, na majstrovstvách sú tímy zložené podľa toho, koľko cyklistov si účasť „vyjazdí".
ako funguje národný tím zvnútra?
Ten horší príklad sú Belgičania. Sú v ňom veľmi silní pretekári a dvaja lídri, ktorí sa v závere, keď zostanú iba dvaja, nedokážu obetovať v prospech druhého. Potom je lepší prípad ako náš slovenský tím. Je tu Peter ako jediný líder a cyklisti okolo neho vedia, že sú tu iba preto, aby pomohli Petrovi a uľahčili mu cestu. Výhodou na týchto majstrovstvách bolo aj to, že Peter mal aj v národnom tíme chalanov, s ktorými jazdí v tíme Bora. Preňho to preto nebolo až také neznáme prostredie. Peter je však taký prípad, že je mu jedno, či ide majstráky sám alebo s desiatimi ľuďmi. Aj tak by zostal v závere úplne sám, ako to bolo aj teraz. Neboli by s ním ďalší traja, ktorí by mu v špurte pomohli.
peter Sagan a vy ste na prvý pohľad úplne odlišné typy. On je extrovert, vy sa javíte ako introvert. Má aj povaha vplyv na výkon cyklistu? Je cyklistika ľahšia pre extrovertov?
Ani nie. Podľa Petrovho prejavu je jasné, že je extrovert. Vidno to na jeho štýle, na jeho komunikácii, veď aj preto ho fanúšikovia milujú. Je pravda, že my s bratom sme odlišné povahy, inak navonok komunikujeme. Ale myslím si, že to nemá žiadny vplyv na samotnú cyklistiku. Neznamená to, že keď budem viac extrovertný, budem lepší pretekár. A aj keby bol Peter introvert a mal by rovnakú fyziológiu, stále by vyhrával.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.