každý organizátor svetového šampionátu zostavuje trať po svojom. Medzinárodná cyklistická únia určuje iba základné mantinely, a tak je prirodzené, že jednotlivé dejiská sa chcú od seba odlíšiť a často tiež pripraviť trať pre domácich pretekárov. Aj preto sa nikomu v 90-ročnej histórii nepodarilo stať majstrom sveta trikrát za sebou. Peter Sagan to dokázal, dokonca na troch kontinentoch, a preto nie je iba velikánom svojej doby, ale celej histórie tohto športu.
Cyklistické klišé vraví, že kľúčová nie je trať, ale vždy najmä rozhodnutia jednotlivých pretekárov v zlomových momentoch – od šetrenia síl po ataky v kopcoch či zjazdoch. Práve tu Peter potvrdil svoju komplexnosť, keď sa na rôznych typoch trate MS nenašiel tri roky nikto, kto by na neho niečo vymyslel, hoci všetci vedeli o jeho pozícii. Cyklistický komentátor RTVS Vladimír Genda považuje Saganov majstrovský hetrik za najpozoruhodnejší počin v športovej histórii. Jeho ekvivalentom je iba desať triumfov Rafaela Nadala na Roland Garros. Genda však pripomína, že v cyklistike sa na rozdiel od tenisu podmienky, trať i súperi výrazne menia, konkurencia je extrémne vyrovnaná a úspech sa skladá z obrovského množstva faktorov pripomínajúcich lotériu.
flegmatický prístup
Kariéra Petra Sagana sa začala tak, ako to u športovcov z našich končín býva. Hoci špecializované testy, ktoré podstúpil v Bruseli, hovorili už v roku 2009 o jeho výnimočnosti, belgickí manažéri talentovaného pretekára neangažovali. Možno aj preto, že bol od začiatku zvláštny. Nechcel odpovedať novinárom na otázky o jeho métach, nemal svoj idol, nechcel sa nikomu podobať. Je to preto, že Sagan nikdy nesníval. Dokonca ani teraz nemyslí na to, čo bude po kariére. Nekladie si dlhodobé ciele, všetky úspechy berie tak, ako prichádzajú a aj preto nepodlieha tlaku.
Po zverejnení trasy Tour de France sa každý rok diskutuje o etapách, v ktorých má šancu vyhrať. Budú to štyri či šesť etáp? On to ale nesleduje, dianie o pol roka ho nezaujíma. Žije v prítomnosti. V deň pretekov sa teší na divácku kulisu či dobrú večeru s priateľmi po šiestich hodinách na bicykli. Zrejme aj vďaka tomuto prístupu sa z neho stal fenomenálny cyklista, keď nikto v histórii nedosiahol sto profesionálnych víťazstiev už v 27 rokoch.
SHUTTERSTOCK/PROFIMEDIA24. september 2017 Bergen, Nórsko: Peter Sagan práve preťal cieľovú líniu. Majstrovstvá sveta vyhral tretíkrát po sebe. Komentátor Vladimír Genda považuje jeho hetrik za najpozoruhodnejší počin v športovej histórii. Na úvodnej fotografii vidno, že porazil Alexandera Kristoffa len o centimetre.
Deň pred majstrovskými pretekmi v Bergene sa ho novinári pýtali, či si prešiel trať, pretože jeden z jeho najväčších súperov Edvald Boasson Hagen na nej najazdil tridsať kôl. Peter s typickým úškrnom odpovedal, že by to bolo úplne zbytočné, pretože „počas pretekov predsa okruh prejdeme jedenásť či dvanásťkrát“. Vie, že ak by si trať prešiel, musel by o nej premýšľať. Peter však pred dôležitým štartom uprednostňuje čistú myseľ. Zatiaľ čo iní analyzujú, plánujú a taktizujú, Peter neváha povedať, že taktiku nemá. Rozhoduje sa podľa svojich aktuálnych pocitov v danej chvíli na trati, nanajvýš sa poradí so športovým riaditeľom cez vysielačku. Jeho povaha je jedným z kľúčových pilierov úspechu. Vždy totiž sleduje iba svoj výkon a konkurentmi sa nezaoberá. V profesionálnom pelotóne je len málo pretekárov, ktorí netušia, kto pred desiatimi rokmi vyhral Tour de France. Peter je jedným z nich. Cyklistiku v televízii nesleduje, nečíta príbehy slávnych mien.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.