na začiatku roku 2023 sme my dvaja, autori tohto textu, spoločne absolvovali cestu po Európe a v rámci nej množstvo osobných, úprimných rozhovorov v Prahe a v Berlíne – s Čechmi, s Nemcami, ale aj s Fínmi, Dánmi, Litovcami, Poliakmi, Bielorusmi, Slovákmi, Rumunmi a Ukrajincami. Veľa sme sa počas nich dozvedeli o Európe, hoci asi treba upozorniť, že v podstate všetci, s ktorými sme takto hovorili, mali proukrajinské a proamerické postoje – čiže naše závery treba brať do úvahy s touto rezervou. V tom čase sa mnohí z týchto našich partnerov na rozhovor domnievali, že proputinovská a protiamerická lobby je skôr v defenzíve.

Podstatnejšie je však niečo iné: Zeitenwende – myšlienka, že stojíme na veľmi významnej, doslova transformačnej križovatke v čase a že na nej dochádza k obrovskej zmene – sa už netýka iba Nemecka. Európa ako celok zažíva svoj Zeitenwende. Kľúčovú zmenu postojov.

koniec dobre živenej a spokojnej Európy

Európa včerajška – povedzme, že od roku 1991 do roku 2021 – bola celkom iná. Bola to Európa mieru a dostatku, bola alergická na konflikt, mala vysoké, hoci občas nejasné a dokonca fantazmagorické nádeje, a v konečnom dôsledku sa prejavovala aj istou mierou uhýbania pred problémami a samoľúbosťou. Malígny nacionalizmus na Balkáne? Vojna Sadáma Husajna proti Kuvajtu? Tieto problémy boli zo strany Európy vnímané ako anomálie – posledné predsmrtné chrčanie minulosti, ktorá sa opierala o tvrdú silu a geostrategické uvažovanie.