Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Francis Fukuyama: Rok po ruskej invázii

.francis Fukuyama .spoločnosť .spoločnosť

Prvé výročie ruskej invázie na Ukrajinu nás nachádza v dôverne známej pozícii. Hodnotenia konfliktu prebiehajú v pravidelnom cykle. Pred rokom sa väčšina ľudí domnievala, že Ukrajina v nijakom prípade neodolá ruskému náporu, nie to ešte že by sily Moskvy zatlačila späť.

Francis Fukuyama: Rok po ruskej invázii SITA/Ukrainian Presidential Press Office via AP

preto sa štáty priateľské voči Ukrajine pripravili na ústupky, ktoré Kyjev urobí, a na novú strategickú realitu. Rusko bolo jednoducho priveľké a pridobre vyzbrojené, aby niekto predpokladal iný výsledok.

Ukrajinci však dokázali zásadnú nesprávnosť takýchto očakávaní, keď vo februári a marci zabránili Rusom v ich úsilí obsadiť Kyjev a zahnali agresorov zo severu krajiny. V priebehu tohto oslobodzovania sa svet dozvedel o tom, čo znamená ruská okupácia, keď vyšli najavo zverstvá spáchané Rusmi v mestách ako Buča a Irpin. Vojna sa potom presunula na východ, keď Moskva dramaticky minimalizovala svoje vojnové ciele a sústredila sa na útoky na časti Donbasu, napríklad Severodoneck. To koncom leta vyústilo do zdanlivo patovej situácie, keď Ukrajincom dochádzali 125 milimetrové náboje do diel ruského kalibru. A vtedy opäť hlasy zo Západu opakovali svoju mantru, že toto bude dlhá vojna, akú Ukrajinci nemôžu vyhrať, a že Kyjev musí sadnúť za rokovací stôl a zmieriť sa s odovzdaním časti svojho územia.

Americké rozhodnutie poskytnúť lepšie zbrane a najmä dodávky himarsov však tento prepočet dramaticky zmenili. Ukrajina začala systematicky útočiť na ruské sklady munície a veliteľstvá a v sérii rýchlych ofenzívnych operácií oslobodila na severovýchode Charkov, navyše vyvinula tlak na ruské pozície na juhu. Súčasťou tohto úsilia bol aj spektakulárny útok na Kerčský most začiatkom októbra a útoky na ruské letecké základne na Kryme. Rusi zareagovali koncom septembra mobilizáciou, ktorá mala vynahradiť tie vysoké počty obetí, čo utrpeli. Táto fáza vojny vyvrcholila v novembri oslobodením Chersonu po tom, čo ruské sily ustúpili cez rieku Dnipro. Tieto vojenské úspechy utlmili volanie Západu po rokovaniach a ústupkoch.

Od novembra sa nachádzame v ďalšom období zdanlivej nehybnosti, ktoré zase vyzerá ako patová situácia. Po obrovských postupoch ukrajinských síl začiatkom jesene boli obe strany vojny vyčerpané, potrebovali sa dozbrojiť, dozásobiť a odpočinúť si. V prípade Ruska to znamenalo šupovanie obrovského počtu čerstvo mobilizovaných mužov rovno na front – s minimálnym výcvikom a nedostatočným výstrojom.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite