nie, že by to nebolo pochopiteľné. Je tu v neposlednom rade príklad niekdajšieho ZSSR a jeho perestrojky, ktorá predchádzala jeho zániku. Máme dobré dôvody pokladať prednosti slobodných zriadení za nepochybné. To však neplatí o vypočítateľnosti historického vývoja.

Po prvé, sovietska perestrojka nezačala s cieľom demontáže režimu, ale jeho záchrany. To isté platí aj o predchádzajúcom čínskom uvoľňovaní pomerov, predovšetkým ekonomických, na ktoré sa donedávna spoliehalo viac než je dnes možné. Sovietska perestrojka sa svojmu iniciátorovi vymkla z rúk, čoho následkom sovietsky režim skolaboval. Vývoj „čínskeho modelu“ však doposiaľ tomuto scenáru nezodpovedá. Ba dá sa sa povedať, že sa mu vzpiera.

Iste, aj čínsky komunistický režim musel robiť svoje „adaptačné kompromisy“, vynútené vývojom situácie – medzinárodnej aj domácej. Vynúteným kompromisom bolo už nadviazanie diplomatickej spolupráce s USA Mao Ce-tungom na sklonku jeho života.