možno by bolo dobré pripomenúť, že existujú dve úplne odlišné kategórie: minulosť a história (alebo dejiny), ktoré sa však dosť často používajú ako synonymá. Medzi minulosťou a históriou je pritom zásadný rozdiel. Minulosť je to, čo sa kedysi udialo a už sa to nikdy nezmení. História/dejiny – je/sú rozprávanie historikov, ktorí sa snažia na podklade zachovaných prameňov opísať a vysvetliť, ako sa udalosti približne odohrali, respektíve aj o to, aké pohnútky viedli ich aktérov.

ako odlíšiť minulosť od dejín?

Dnes sa už tiež nepochybuje o tom, že naše nazeranie na minulosť, a teda spôsob písania o nej, veľmi závisí od aktuálnych problémov, ktoré prežívame. Historici hovoria o „aktualizácii dejín“ alebo „aktualizácii historických osobností“ či o ich novej interpretácii. Zároveň písanie o minulosti, respektíve formulovanie dejinného rozprávania značne závisí aj od osobnosti historika, jeho erudovanosti, ale aj jeho náboženského či politického vyznania. Preto sa môže rozprávanie – dejiny – napríklad o Francúzskej revolúcii líšiť u historika s konzervatívnym nazeraním na svet (tu mám však na mysli konzervativizmus Edmunda Burka či Rogera Scrutona) a u historka s progresívnym pohľadom.

Rozprávanie o minulosti, v ktorej neexistovalo ešte nič z toho, čo dnes považujeme za úplnú samozrejmosť – ako napríklad Slovensko či Slováci – naráža na mnoho terminologických i metodologických problémov. Tento článok zaiste nedokáže vyriešiť rébus, s ktorým zápasia historici mnohých generácií – „ako prezentovať slovenské dejiny“.