považujú to za vhodnejší prístup, než večný zápas s nutkavými predstavami pri pokuse dodržiavať celibát. „Celibát je celibátom, lebo si ho človek slobodne zvolil.“ Namietali: „Nám bol však vnútený narodením, bez toho aby sme sa rozhodli.“ 

Aké je to byť človekom, ktorý sa narodí s takýmto údelom? Ak je homosexuál kresťanom, čelí trojnásobnému vylúčeniu. Najprv nezapadne medzi svojich rovesníkov, musí sa vyrovnať so svojou „inou“ orientáciou: Neskôr čelí ďalšiemu, obojstrannému vylúčeniu. Homosexuálna komunita ho vníma s podozrením, lebo je kresťan. Kresťania si totiž v pre svoje neempatické postoje vyslúžili povesť nepriateľskej skupiny. Kresťanská komunita sa zas na neho díva s ostýchavým odstupom, lebo je homosexuál. Viacerí z nich si prešli svojím „peklom“. Pokúšali sa ich liečiť.  V kruhu charizmatikov z nich dobromyseľní bratia, či sestry kruto vyháňali démonov. Na konci im zostalo iba sklamanie, zmätok a samota.

Je tu celé spektrum homosexualít. Od módnej, ktorá zvykne sprevádzať hedonistické experimentovanie so sexom, až po ľudí, ktorí si svoj stav nezvolili, bol im daný narodením.