doteraz som si myslel, že týmto príbehom bude rodičovský dôchodok z dielne ministra Krajniaka. Dávka, ktorú pôvodne nikto nechcel a nemala podporu v odbornej verejnosti. Nakoniec musel Krajniak akceptovať 50-percentnú „zľavu“, aby dávka prešla. Dnes už  vieme, že učebnice bude prepisovať minister financií Matovič. 

Podaril sa mu „husársky“ kúsok. Bez opýtania vkročil do teritórií sociálnych vecí aj vzdelávania a rozhodol sa tam vykonať veľkolepé zmeny. Samozrejme, bez prípravy. Bez analýz, bez posúdenia alternatív, dopadov, bez nakuknutia do strategických dokumentov. Teda s výnimkou programového vyhlásenia vlády. „Husári“ jednoducho riešenie poznajú na prvú dobrú, a „dobrí husári“ sa poznajú podľa toho, že si ich aj presadia. Keď svoj sociálny balíček 200 eur na dieťa predstavil na jeseň, nepadla sánka len mne. Mnohí sme boli presvedčení, že minulosť od boku vystrelených účelových sociálnych balíčkov pominula s poslednými voľbami. Chyba lávky, tento balíček posúva politiku nepripravených výdavkových politík na inú úroveň. Zhruba trojnásobne drahšiu. Precedens, ktorý si nikto neprial. 

štedrosť

Rodina dvoch detí, v ktorej dvaja manželia pracujú za priemernú mzdu, získa do piatich rokov od splodenia prvého potomka na dávkach a transferoch 63 577 eur. To je o 7 256 eur v čistom viac, ako keby žiadne deti nemali a matka by ostala pracovať. To hovorím o pravidlách dávkovej politiky, ak sa dieťa narodilo v roku 2021. Rodina s minimálnou mzdou si v čistom prilepší o 16 224 eur. 

Aj napriek tejto štedrosti, ktorá vo väčšine vyspelých krajín nemá obdobu (relatívne k príjmom), rodina a mamičky dominujú politickým diskusiám dlhodobo. Politici zrejme tušia, že body v tejto disciplíne majú vo voľbách vyššiu váhu. A preto ich nezaujímajú otázky prečo? a kam? ale len koľko a za koľko voličských hlasov. Tých 200 eur na dieťa znie dobre, tak preto.