neschopnosť mocných sa na Slovensku už tradične mení v štrajk. Bez ohľadu na to, o aký segment ide, vždy sa neriešenie problémov vyvrbí veľmi podobne. Zrejme je to jediný nástroj na to, aby niekto z tých, ktorí majú možnosť v tejto krajine niečo zmeniť alebo niečo vyriešiť, začali vôbec počúvať a vecami sa aspoň naoko seriózne zaoberať. Podobnú stratégiu zvolili aj školskí odborári. Nečudo, z ich strany je to zrejme logický krok. 

vyvrcholenie napätej situácie

Ak niekto niekomu niečo dlhodobo sľubuje, ľahko sa môže stať, že tomu, komu je sľubované, jedného dňa skrátka dôjde trpezlivosť a rupnú mu nervy. Dlhodobé sľubovanie totiž zaváňa ťahaním za nos a v konečnom dôsledku aj ku zisteniu, že dotyčný sľubovač si z človeka jednoducho robí (tvrdo povedané) hlupáka. Ak sa to stane opätovne, o to horšie. 

Podobne človek reaguje v situácii, keď je na jeho plecia toho nahádzaného priveľa, navyše bez akejkoľvek vďaky či podpory. Učitelia a ostatní školskí zamestnanci zažívali počas posledných viac ako dvoch rokov veľmi náročné obdobie. 

Okrem bežných problémov, na ktoré už boli hádam aj celkom „zvyknutí“, neskôr pribudlo vysporiadanie sa s novou nepoznanou situáciou – príchodom covidu-19, ktorý školstvo a vyučovanie značne postihol.