keď som odchádzal zo stretnutia s dvoma 17-ročnými chalanmi v kancelárii ich startupu na Mlynských Nivách, mal som skvelý pocit, ako vždy, keď človek stretne niekoho veľmi mladého a zároveň neskutočne bystrého. Ale nielen to – pocítil som, že sa možno rodí niečo výnimočné – a teraz nemám na mysli len na slovenské pomery. 

Tip na Jakuba Nagya som dostal v súvislosti s relatívne najviditeľnejším produktom jeho tímu – meteorologickými pikobalónmi, respektíve ich elektronickou časťou, ktorá je, zdá sa, celosvetovo unikátna.

Jakub mi vysvetľuje dve veci: relatívne známe pikobalóny sú iba časťou ich aktivít. A druhá je, že všetko je tímová robota. V každom prípade, pri vzniku tímu bol on a úlohy hovorcu sa tak ľahko nezbaví, aj keby to celkom prijal.

detstvo konštruktéra

Nepamätá si, že by sa nejako výrazne odlišoval od svojich vrstovníkov. Rodičia si spomínajú (on si to už nepamätá), že sa od útleho detstva rád hral s rôznymi pracovnými nástrojmi, zatĺkal klince gumeným kladivom do dosky a podobne. Neskôr – to si už pamätá – začal obľubovať veľké stroje a ten najväčší je urýchľovač v CERN-e, čiže jeho detský sen bol zamestnať sa tam a v izbe mu viselo logo CERN vlastnej výroby.