v roku 2012 malo z verejných zdrojov zdravotníctvo k dispozícii 3,7 miliardy eur. V roku 2022 je to 6,4 miliardy eur. To je nárast o 73 percent, podstatne viac ako bol za toto obdobie rast ekonomiky (cca 27 percent), alebo rast miezd (zhruba 50 percent).

„To nie je zlé!“ vykríknete, až vás z toho výkriku poriadne sekne v krížoch. Tak, že musíte vyhľadať lekársku pomoc. A vtedy pochopíte, že niekde je predsa len problém.

legenda o čiernej diere

Fakt, že absolútne výdavky na zdravotníctvo dlhodobo stúpajú a zároveň sú všetci nespokojní, vedie niekedy aj nás analytikov k tvrdeniam o „čiernej diere“, kde bez stopy zmizne všetko, čo sa tam dostane. Jednoduché metafory sú chytľavé, ale na vysvetlenie situácie nestačia. Namiesto vesmírnych úkazov sa bavme o konkrétnych veciach.

Už 15 rokov nás rôzni predstavitelia vlády kŕmia príbehmi, ako za to môžu „miznúce“ zisky. Na túto tému sa popísali už tony papiera. Ja som o zisku na stránkach .týždňa písal toť v septembri, preto skočím rovno k skutočným dôvodom. 

Po prvé, dopyt po kvantite aj kvalite zdravotníckych služieb u obyvateľov rastie. Stačí sa pozrieť, aký podiel tvorí sektor zdravotníctva na ekonomikách západných štátov a aký podiel tvorí u nás. Tento dopyt sa však vo veľkej časti zdravotníctva nemá ako finančne prejaviť. Vidíme to len tam, kde je jasný vzťah medzi peňaženkou spotrebiteľa a službou – stomatológia, niektoré služby v oftalmológii či kozmetická medicína. No väčšina zdravotníctva je financovaná odvodmi zo mzdy a platbami štátu, ktoré s dopytom spotrebiteľov nemajú žiadnu spojitosť. Okrem iného to vedie k tomu, že zdravotníckych pracovníkov to doslova odsáva tam, kde dopyt po nich je krytý finančnými prostriedkami. Teda buď mimo verejného sektora alebo do zahraničia.