cestovať po Rumunsku sa dá relatívne pohodlne autom. Krajina za posledné roky vybudovala mnoho kilometrov diaľnic, ktoré majú svoje špecifiká. Napríklad kruhové objazdy sú aj na diaľniciach. Pre slovenského vodiča je to pomerne bizarné a úprimne povedané, aj dosť otravné. Časté sú rôzne zápchy a zdržania, ale trpezlivosť ruže prináša. Zažil som aj vyše hodinové zdržanie, najhoršia bola neistota, že čo sa vlastne stalo. Premýšľal som, či je za tým nejaký kruháč, alebo oprava. Realita bola oveľa horšia. Dôvod zdržania bol v istom momente jasný na prvý pohľad – na ceste rozbitá motorka a mŕtvola v kombinéze pod príliš malým igelitom. 

Cestovateľ autom sa nevyhne častým návštevám čerpacej stanice. Rozdiely sú medzi pumpou pri diaľnici alebo v malej obci. Hygiena záchodov je kolísavá, ale nie je to nič strašné. Sortiment je takmer rovnaký ako u nás. Výnimkou je jedlo, ak má človek šťastie, môže si na pumpe namiesto generickej bagety kúpiť slaný koláč so syrom na balkánsky spôsob. 

kochať sa Transylvániou

Najlepší spôsob dopravy do Rumunska je vlak. Hoci je lietadlo omnoho rýchlejšie, pri ceste potrebujem ten „prechodový rituál“. Teda stráviť určitý čas cestovaním a tešiť sa na koniec cesty. Cesta vlakom ponúka najlepší spôsob, ako si vychutnať výhľad na krajinu. Najlepšie sa kochá krajinou v Transylvánii, je to zážitok sám o sebe. Človek si spomenie na román Dracula z pera Brama Stokera.