pesimistické proroctvá sa však doteraz nepotvrdili. Veľká Británia zavŕšila svoj odchod, hranice bloku sú posilnené, východoeurópski rebelanti aspoň trochu tíchnu pri vyhliadkach na nové európske výdavky  a celkovo to vyzerá, že EÚ tu s nami predsa len zostane. V bruselskej bubline, ktorá je často sústredená najmä na seba, je to nielen príležitosť na kolektívny výdych úľavy, ale aj dôkaz, že historický optimizmus je v súvislosti s EÚ na mieste.

A výsledkom je, že sa znovu ozvali tí, od ktorých sa to aj dalo čakať. Necelé dve desaťročia od konania Konferencie o budúcnosti Európy, ktorá mala vyústiť do vzniku ústavného dokumentu prijateľného pre ľudové väčšiny v jej členských štátoch (a nič také nevzniklo), a sedem rokov po ďalšom pokuse „demokratizovať“ fungovanie EÚ prostredníctvom systému „spitzenkandidátov“ (ktorý mal pôvodne vniesť viac demokratickej zodpovednosti a transparentnosti do procesu voľby predsedu Európskej komisie, ale po voľbách v roku 2019 sa s ním skončilo), spustili Európska komisia, Rada Európy a Európsky parlament novú Konferenciu o budúcnosti Európy.

Konferencia bude trvať do jari roku 2022 a jej väčšia časť sa odohráva online. Pre Európanov má byť príležitosťou vyjadriť názor na otázku, aké by mali byť priority EÚ a aké reformy EÚ v budúcnosti potrebuje. Spomínané tri inštitúcie sľubujú, že „rýchlo preskúmajú, ako na zistenia následne reagovať“.