dosiaľ na svete zomrelo na covid takmer 2,4 milióna ľudí. Obete nie sú však rozdelené rovnomerne. Vôbec tu pritom neplatí, že vyspelé štáty majú menej obetí ako tie menej vyspelé. Napríklad najväčšia ekonomika sveta Spojené štáty zaznamenala až 483-tisíc úmrtí a z prvej desiatky krajín s najväčším počtom obetí je šesť vyspelých a štyri (vrátane Ruska) v kategórii takzvaných rozvíjajúcich sa ekonomík.
Kde sa môžu brať rozdiely v tom, ako štáty zvládajú pandémiu? V bohatstve, klíme či kvalite zdravotníctva, pýta sa Michele Gelfandová, profesorka psychológie na univerzite v americkom Maryland vo svojom komentári pre britský Guardian.
Podľa nej hrá rozhodujúcu úlohu niečo iné. A to kultúrne rozdiely v našej ochote dodržiavať pravidlá, tvrdí. V roku 2018 vydala knihu s názvom Tvorcovia pravidiel, porušovatelia pravidiel. Ako tesné a voľné kultúry tvoria náš svet (Rule Makers, Rule Breakers. How Tight and Loose Cultures Wire Our World).
Zjednodušene, Gelfandová tvrdí, že spoločenské normy (nepísané pravidlá) a vzorce správania – jednoducho kultúra – sú veľmi silným hýbateľom ľudského konania. V knihe opisuje dva protipóly odlišných kultúr – tesné (tight) a voľné (loose).
hrozba zvonka
Krajiny s tesnou kultúrou charakterizuje ako spoločnosti, ktoré silno dbajú na dodržiavanie nepísaných pravidiel. Ide napríklad dodržiavania kultúry nepredbiehania sa v rade, výchove detí či štýlu obliekania sa. Štáty s voľnejšou kultúrou popisuje ako menej ochotné dodržiavať nepísané pravidlá (majú takzvanú povahu porušovať pravidlá – rule-breaking spirit).
Výskum ukazuje, že tesná kultúra sa zrodila najmä z vonkajšieho ohrozenia pandémie, prírodnej katastrofy či vojenskej hrozby. Ak je národ v ohrození, cíti potrebu zomknúť sa, dodržiavať striktnejšie pravidlá a držať pokope. Prečo? Jednoducho, aby prežil. Krajiny s voľnejšou kultúrou sú naopak oveľa menej ochotné dodržiavať pravidlá.
Gelfandová vybudovaný inštinkt prežitia krajín prirovnáva k osudu vtáka Dodo z Maurícia. Ten sa vyvíjal dlho bez vonkajšieho ohrozenia – teda predátorov – a nevyvinul u seba akýsi alarm. Potom sa dostal do kontaktu s ľuďmi a za storočie vyhynul, píše vedkyňa. „Príbeh Doda ukazuje, že vlastnosti vycibrené v jednom prostredí sa môžu stať nevýhodou v inom, zmenenom prostredí. Vedci to nazývajú „evolučný nesúlad.“
Ku spoločnostiam s tesnou kultúrou radí Gelfandová napríklad Čínu, Japonsko, Južná Kórea, Singapur či Rakúsko. Krajiny s voľnejšou kultúrou tvoria najmä anglosaské štáty ako Spojené štáty americké, Veľká Británia, ale aj napríklad Brazília, Izrael, Španielsko či Taliansko.
Gelfandová v Guardiane upozornila na svoj nový výskum a štúdiu, ktorá jej spolu s kolegami vyšla koncom januára v zdravotníckom magazíne The Lancet Planetary Health. V nej sa pozrela práve na to, ako sa darí v boji s pandémiou krajinám s tesnejšou a voľnejšou kultúrou. Dôležité je podotknúť, že ani voľnejšia, ani pevnejšia kultúra nie je sama osebe zlá alebo dobrá. Teda až do chvíle, keď dorazí pandémia.
nezomkli sa
Gelfandová očakávala, že keď udrela pandémia covidu, krajiny s voľnejšou kultúrou, sa zomknú. Ale nestalo sa. „S mojím tímom sme ukázali, že s prihliadnutím na ďalšie faktory mali voľné kultúry päťkrát viac prípadov ako tesné kultúry (7132 verzus 1428 prípadov na milión obyvateľov) na a viac ako osemkrát viac úmrtí (183 verzus 21 obetí na milión obyvateľov),“ píše.
Jej tím tiež informuje, že ľudia v krajinách, ktoré definovali ako kultúrne tesnejšie, sa viac báli, že sa nakazia covidom. (71 oproti 52 percentám opýtaných v prvých 100 dňoch pandémie a 70 verzus 49 percent respondentov počas celého trvania štúdie).
V štúdii opisujú pozorovanie z 57 krajín od vypuknutia pandémie do polovice októbra 2020. Štáty klasifikovali podľa sily noriem a tolerancie voči ľuďom, ktorí ich porušujú. Výsledky dokumentuje aj graf, ktorý naznačuje, že krajiny s voľnejšou kultúrou sa zväčša umiestnili vľavo hore – teda s väčším počtom zaznamenaných pozitívnych infikovaných prípadov na milión obyvateľov. Krajiny s tesnejšími kultúrami sa nachádzajú na grafe viac nižšie vpravo a s menším počtom odhalených infikovaných.

Kde sa nachádza Slovensko? Ako je z grafu vidieť, spolu so susedným Českom, Maďarskom či Poľskom patríme do skupiny štátov s voľnejšou kultúrou a s väčším počtom odhalených infikovaných na milión obyvateľov.
Podobný je aj graf s obeťami na milión obyvateľov. Slovensko je na grafe nižšie ako okolití susedia zrejme preto, lebo dáta vedci zbierali do 16. októbra. Keby v nich pokračovali, bolo by zrejme oveľa vyššie, keďže na začiatku februára malo na milión obyvateľov po Portugalsku najviac obetí.
Podľa autorov je za úspechom, resp. neúspechom, práve schopnosť tesnejších spoločností rýchlejšie sa skoordinovať. Táto výhoda im poskytuje z evolučného hľadiska výhodu prežitia v časoch ohrozenia.
Výsledky si teda autori štúdie interpretujú tak, že „spoločnosti, ktoré sú tesnejšie a dodržujú striktné normy, mali väčší úspech ako tie, ktoré sú voľnejšie, aspoň do konca októbra 2020. Do boja proti covidu a iným kolektívnym hrozbám sú potrebné nové opatrenia, ktoré pomôžu spevniť spoločenské normy,“ píšu vedci v Lancete.
prípad Slovensko
Autori tiež upozorňujú, že nie každému štátu s tesnejšou kultúrou sa podarilo úspešne utlmiť negatívne následky pandémie a nie každý štát s voľnejšou kultúrou dopadol zle.
Na záver je dôležité upozorniť, že autori netvrdia, že dokázali kauzalitu, ale koreláciu. To znamená, že nemôžu tvrdiť, že tesná alebo voľná kultúra spôsobuje lepšie či horšie výsledky v boji proti covidu. V každom prípade, zistenia spoločenských vedcov sú zaujímavým príspevkom do debaty o pochopení fungovania spoločností v kritických situáciách.
V tomto kontexte stojí za upozornenie na príklad Slovenska. To pasovali mnohí pozorovatelia za vzorného žiaka a nasledovaniahodný prípad v boji proti pandémii najmä vďaka striktnému dodržiavaniu hygienických pravidiel a spoločenského dištancovania, a to napriek tomu, že ho autori štúdie v Lancete zaradili medzi krajiny s voľnejšou kultúrou.
Neskôr však zrejme voľnejšia kultúra spolu s ďalšími faktormi (najmä chaotická politika vlády) zavážila a Slovensko sa stalo vzhľadom na počet mŕtvych odstrašujúcim príkladom.
ako zmeniť správanie
Dobrou správou je, že správanie v krajinách s voľnejšou kultúrou sa dá zmeniť. Gelfandová tvrdí, že zomknúť sa proti neviditeľnému vírusu je to oveľa ťažšie ako proti útočiacej armáde nepriateľa. No aj tak sa to dá. Kompetentní by mali vykresliť hrozby covidu uchopiteľne, no nie tak, aby sa ľudia zľakli, lebo vtedy môžu zaujať obranný a pasívny postoj. „Mali by sme byť úprimní voči symptómom covidu a zároveň vyburcovať postoj, že ‚to dáme‘,“ upozorňuje vedkyňa.
Po ďalšie, lídri by mali zdôrazniť, že sprísnenie pravidiel a dodržiavania striktnejších opatrení je dočasné. Gelfandová poukazuje na Nový Zéland, ktorý patrí k spoločnosti s voľnejšou kultúrou a napriek tomu sa dokázala krajina prispôsobiť pandémii a minimalizovala počet infikovaných a mŕtvych.
No a nakoniec si treba uvedomiť, že sme v tom všetci spolu. Upozorňuje na zaujímavý prípad ostrovčeka Tangier Island v americkom štáte Virgínia, ktorý dlhé mesiace nezaznamenal ani jeden prípad. Keď sa však pandémia objavila, mestečko sa zomklo a potlačilo svoj „evolučný nesúlad“.
