Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nič nie je vyhraté. Nachádzame sa v prvej fáze, no tá je kľúčová, pretože špinavé zlato tu už bolo

.dominika Machová .spoločnosť ..víťazná esej KI

„Svet zlomí každého a potom sú mnohí silní práve v miestach, kde boli zlomení“ – Ernest Hemingway,  Zbohom zbraniam. Mám vo zvyku veľmi rýchlo zanevrieť na pokazené, nefunkčné alebo inak poškodené veci. Veľmi ľahko napríklad zanechávam čítanie knihy, ktorej sa v  mojej taške  ohli okraje. Prestala som aj fotiť, pretože môj fotoaparát má oškretý rub objektívu.

Nič nie je vyhraté. Nachádzame sa v prvej fáze, no tá je kľúčová, pretože špinavé zlato tu už bolo Boris Németh 26. február 2018, Bratislava: Zhromaždenie na pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Neboli sme sami dostatočne mravní, neboli sme slušní, a tak prišiel hraničný (zlo)čin – vražda dvoch mladých ľudí, tých, ktorí sa prebrali dávno pred nami

môj predtým obľúbený hrnček má obité dno, a  je tak v  poličke uložený hlboko za novou bezchybnou a  bezcitnou keramikou. Ponožku s  dierkou  aj jej nevinnú dvojičku zahadzujem ihneď po zistení o  jej smelej nedokonalosti. Jablko so stopou po možnej návšteve červíka prenechávam iným a  beriem si to hneď vedľa neho, vyleštené, zo supermarketu. Rovnako sa staviam aj ku  vzťahom, ktoré opúšťam po prvej hádke, a  k  dňom, ktoré sa stihli pokaziť už ráno. Tak ma to učil otec; ak je deň zlý, neoplatí sa v  ňom robiť nič, snaha je vraj zbytočná, najlepšie je ho jednoducho premrhať. Ktovie, koľko dní som tak už stratila... 

Tak ako on, som klasický konzument vychovaný rých­lou dobou zdanlivého prebytku, v  ktorej nie je miesto, a  hlavne ani čas, na nápravu ničoho. Kričíme: „Ďalší!“ ihneď, ako zazrieme čo i  len malú nedokonalosť. V  súčasnosti, však začíname badať aj potrebu nápravy tohto zlozvyku, o  ktorej sme podvedome aj tak celý ten čas všetci vedeli; predsa nám bolo jasné, že takto vytvárame len jednu obrovskú skládku nefunk­čnosti, a  že to, pred čím sme utekali, nám koniec koncov zavalí aj posledný únikový východ. A  to sa bavíme len o  – aspoň načas – vymeniteľných veciach, ale čo ak takýto „dnešný“ človek narazí na niečo nenahraditeľné? Čo ak je chybný on sám? Fungovanie štátu sa nedá napraviť rýchlo, a  keď sa ukazovali prvé trhliny, prvé nedokonalosti, možno sme ich náprave mali venovať viac času a  namiesto špiny a  blata sme mali použiť zlato.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite