1. Kladivánok si veľmi obľúbil prasiatko Kvik. Prasiatko Kvik si tiež obľúbilo Kladivánka. Bolo to nečakané a prekvapujúce. Kladivánok bol bledý, štíhly a ľahký ako vetrík, prasiatko Kvik bolo tučné, malé a ružové.
„Bývajme spolu,“ navrhlo Kladivánkovi prasiatko. Kladivánok bol odrazu ešte ľahší a od radosti sa skoro vznášal nad zemou.
„Škoda času, ktorý sme strávili jeden bez druhého,“ povedal prasiatku rozradostený Kladivánok.
„Kamaráti by mali byť jednostaj spolu,“ povedalo prasiatko Kvik a pozrelo sa Kladivánkovi do očí.
„Aby nikto z nás nebol sám,“ žmurkol na prasiatko Kladivánok.
„Aby sme sa mohli viac tešiť zo života,“ povedalo prasiatko Kvik.
„Aby sme mohli byť jeden druhému nápomocní,“ dodal inak mlčanlivejší Kladivánok, „samote sa treba vyhnúť.“
„Ako to myslíš,“ opýtalo sa prasiatko Kvik, „pomáhal by si mi s počtami?“
„Nielen to, staral by som sa o teba, keby si ochorelo.“
Prasiatko Kvik vybielilo chlievik snehobielym vápnom a na chvíľku bolo rovnako bledé ako Kladivánok.
„Jééj, tu je nádherne,“ povedal Kladivánok, keď nazrel do nového spoločného príbytku. Priestranný, svetlý chlievik bol čistý a uprataný. Prasiatko Kvik sa spokojne usmievalo. Vedelo, že Kladivánok by ho chcel od šťastia objať. Kladivánok už nikdy nenazval nový príbytok chlievikom, vždy radšej použil slovíčko domček.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.