nárok na eutanáziu (vedomé ukončenie života, o ktoré môže požiadať nevyliečiteľne chorý človek, pozn. red.) na Novom Zélande by mali mať pacienti, ktorým neostáva viac než šesť mesiacov života a trpia neznesiteľnými bolesťami, od ktorých sa im nedá nijako uľaviť. Smrtiacu látku by si mohli aplikovať sami, alebo by im pomohol lekár či zdravotná sestra. Znie to pomerne rozumne a humánne, v prípade Nového Zélandu až očakávane. Prečo?

krajina oviec a Pána prsteňov

Nový Zéland je celosvetovo vnímaný ako veľmi pokroková, otvorená a liberálna krajina s ukážkovým reprezentantom empatickej, „ľudskej“ premiérky, ktorej záleží nie len na zvyšujúcej sa ekonomickej prosperite, ale hlavne na zvyšujúcej sa životnej úrovni obyvateľov. Spokojnosť s jej vládou a životom na Novom Zélande dokazuje aj umiestnenie krajiny v rebríčku „najšťastnejších“ štátov na ôsmom mieste, siedmykrát po sebe a ako jediný štát mimo Európy.