nie každú zmenu jazyka môžeme považovať za zhubný výraz politickej korektnosti. Snaha, aby sme do jazyka vniesli ohľady voči iným, je dobrý cieľ. Slová ako debil, imbecil či idiot boli pred rokmi bežné. Dnes ich v odbornom diskurze nahradili významovo identické ustálené slovné spojenia, ktoré označujú mentálnu retardáciu rôzneho stupňa. Rovnako možno chápať aj dobromyseľnú snahu, aby z kultivovaného jazyka zmizli rasové, národnostné či sexuálne urážlivé klišé.
Potom je tu však ideológia politickej korektnosti, ktorá vychádza najmä z učenia frankfurtskej školy, marxistického Inštitútu pre sociálny výskum. Táto skupina intelektuálov a filozofov stavala predovšetkým na diele Karla Marxa a Sigmunda Freuda. Politická korektnosť sa vo svojich počiatkoch profilovala ako snaha o to aby jazyk a slová, ktoré používame, nemanipulovali, nediskriminovali, nezamlčiavali, neponižovali a nenálepkovali.
Dnešné chápanie politickej korektnosti je však už často pri mantineloch. V ére maximalizovanej politickej korektnosti je tak občas neprijateľné pomenovať veci priamo, bez príkras. Český politológ a súčasný predseda ODS Petr Fiala vo svojej knihe Konzervativizmus o politickej korektnosti napísal: „To, čo sa začalo ako liberálny boj proti bezpráviu a zneužívaniu moci, postupne zmutovalo do karikovanej a celkom neprijateľnej podoby.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.