ako sa vyvíjali vzťahy štátu a cirkvi po roku 1948?
Cirkev na Slovensku mala po druhej svetovej vojne stále silné zázemie. Odzrkadlilo sa to vo výsledkoch prvých povojnových volieb v ČSR, keď demokratická strana, podporovaná najmä katolíkmi, získala vyše 62 percent hlasov. V roku 1948 rátali obe katolícke cirkvi na Slovensku vyše tri štvrtiny populácie. KSČ mala v cirkvi najväčšieho ideového oponenta v zápase o "ducha a duše" ľudí, ktorého s nárastom svojej moci a totalitného charakteru vlády vnímala ako svojho nepriateľa.
bolo to otvorené nepriateľstvo?
Likvidačný charakter postoja komunistickej strany k cirkvám bol prijatý na rokovaní Informbyra (medzinárodného poradného fóra komunistických strán) v roku 1947, kde prijali ostrý kurz proti cirkevnej reakcii. Tá sa vnímala ako centrum špionáže a spojencov imperializmu s cieľom zvrhnúť režimy ľudových demokracií v krajinách sovietskeho bloku. V takých pozíciách po februári ´48 začal sa najskôr dialóg režimu s cirkvou, ktorý sa zhoršoval do jesene 1949. Po februári ´48 režim demonštroval svoj vzťah k cirkvi poštátnením niekoľkých kláštorov, rehoľných internátov, rozpustením cirkevných spolkov a zrušením väčšiny cirkevnej tlače.
V lete 1949 režim spustil tzv. katolícku akciu, ktorá by nepodliehala Vatikánu a biskupom. Chcel tak izolovať hierarchiu a dostať náboženský život pod kontrolu s výhľadom vytvorenia Zväzu slovenských katolíkov. Tá akcia skrachovala, veriaci si na mnohých miestach dokonca chránili kňazov, ktorí našli odvahu čítať pastiersky list biskupov proti akcii, ktorú Vatikán vyhlásil za schizmatickú.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.