boli to pamätníky, busty, pamätné tabule, dosť často kostoly, ale aj námestia a ulice – a nie vždy len na tých miestach, ktoré Ján Pavol II. navštívil počas svojich troch návštev na Slovensku v rokoch 1990 – 2003. Počas rozhovorov s mnohými Slovákmi, predstaviteľmi cirkvi a veriacimi, ale aj laickými vládnymi predstaviteľmi, zástupcami univerzít či rôznych združení som zistil, akou veľkou autoritou je stále osoba sv. Jána Pavla II. na Slovensku a medzi Slovákmi.
Sám pochádzam z Krakova a bývam v Krakove neďaleko Baziliky sv. Jána Pavla II. a často bývam svedkom početných skupín Slovákov prichádzajúcich na toto miesto, aby si uctili pamiatku veľkého pápeža. Musím sa priznať, že ma obzvlášť zaujali dve slovenské svedectvá o Janovi Pavlovi II., ktoré tu spomeniem.
Rozmýšľal som, či silnú autoritu sv. Jána Pavla II. na Slovensku ovplyvnilo kultúrne a historické príbuzenstvo s Poľskom (Ján Pavol II. – Karol Wojtyła pochádzal z južného Poľska a jeho rodisko Wadowice je vzdialené len 50 kilometrov od slovenských hraníc), alebo to bol pápežov slovanský pôvod, náboženská blízkosť oboch národov, láska k Tatrám či otázky súvisiace s jeho sociálnym, teologickým a morálnym učením, a tiež silná túžba oslobodiť strednú Európu od jarma ateistického komunizmu. Zdá sa mi, že všetky tieto prvky tvoria jeden celok a Jánovi Pavlovi II. zabezpečili trvalé miesto v slovenských dejinách. Nesporným faktom môže byť aj to, že Ján Pavol II. sa vždy s veľkou úctou a uznaním – a smelo môžeme povedať, že aj s láskou – vyjadroval o Slovákoch a Slovensku, a fakty, ktoré to dokazujú, možno nájsť rovnako z obdobia, keď bol ešte krakovským arcibiskupom (do roku 1978), ako aj počas jeho dlhého pontifikátu (1978 – 2005).
mlčiaca (tajná) cirkev na Slovensku a Wojtyła
Počas dlhoročnej pastoračnej práce v Krakove a takmer dvadsiatich rokov biskupskej služby od roku 1958 (najskôr ako pomocný biskup a od roku 1964 ako metropolitný arcibiskup) Karol Wojtyła udržiaval úzke a srdečné vzťahy s kňazmi a katolíkmi pochádzajúcimi zo Slovenska – za podmienok, aké dovoľovalo obdobie komunistického režimu. Známe sú jeho časté lyžiarske výlety počas zimného obdobia do Vysokých Tatier (oblasť Smokovca) už od roku 1952 spolu s ďalšími poľskými kňazmi.
Keď v októbri 1978, už po zvolení za pápeža, navštívil vtedajšieho námestníka Kongregácie biskupov vo Vatikáne, vtedy biskupa Jozefa Tomka – okamžite našli spoločnú reč a spojila ich láska k Tatrám. A potom tu boli úzke kontakty s biskupmi v Nitre a Košiciach, stretnutia s katolíkmi z celého sveta v Krakove (vrátane Silvestra Krčméryho, ktorého si Wojtyła veľmi vážil), ako aj stretnutia so slovenskými duchovnými v Ríme počas Druhého vatikánskeho koncilu a následných synod biskupov v Ríme v 70.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.