fuj, baba, femina! Takto vraj počastoval jeden z najväčších antifeministov tých čias Svetozár Hurban Vajanský aktivistku za zrovnoprávnenie Marku Ivankovú-Pietrovú. Pred Hanou Gregorovou, spisovateľkou a predsedníčkou Zväzu slovenských žien, si podľa historky raz aj posmešne odpľul. Na začiatku 20. storočia v niektorých kruhoch dokonca panoval názor, že ženy ani nie sú ľudia. Cesta k zrovnoprávneniu žien a mužov bola zdĺhavá a náročná.
Korene túžby po emancipácii prinieslo obdobie prvej svetovej vojny. V tom čase totiž ženy nastupovali na uvoľnené pracovné miesta po narukovaných mužoch. Vďaka reforme dievčenského vzdelávania rástol aj počet vzdelaných žien, ktoré neskôr začali volať po väčšom zapojení sa do verejného života.
Spisovateľka Hana Gregorová, prvá slovenská feministka, verejne pomenovala vtedajšie nerovné postavenie žien a aktívne sa podieľala na zmene tohto stavu. Antifeministi ju preto obviňovali zo snahy demoralizovať mladšie generácie. Proti emancipácii bola na Slovensku najmä „martinská skupina“ národných elít, ktorá sa združovala okolo Národných novín. No proti tomu, aby ženy mohli hlasovať, bola spočiatku aj liberálnejšia časť spoločnosti. Obávala sa totiž, že by sa ženy voličky priklonili ku konzervatívcom.
„20. roky priniesli zlaté obdobie feminizmu na našom území.“
Ženy však mali aj zopár mužských spojencov. Prvý Československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk tvrdil, že „muž a žena sú si rozumovo aj mravne rovní. Nerovnosť medzi nimi nie je prirodzená, ale vyvinula sa historicky. A ako sa v histórii robilo mnoho chýb a chýb často osudných, tak sa tiež stala
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.