na druhej je tu neschopnosť podriadiť partikulárne záujmy jednotlivcov i strán spoločnému cieľu, ktorým je porážka nepriateľa. My bežní občania to vnímame ako nezodpovednosť, sebectvo, chamtivosť, baženie po moci... A ako veľký chaos. Lebo o motívoch môžeme len špekulovať. Chcú tí, ktorí sa zastrájajú povaliť súčasnú moc, nadviazať na jej praktiky, alebo majú úprimnú vôľu premeniť Slovensko na vyspelú demokratickú krajinu? Na to, aby sme tomu uverili, musí v ich správaní nastať radikálna zmena.
Časť politických strán i politikov má nejakú históriu. Časť nemá. Každého však dobehne to, čo má zapísané v osobných dejinách. Lebo nik nespadol z neba. To je prvý výkričník, ktorého dôsledkom je nedôvera. A postaviť niečo zmysluplné na nedôvere je horšie ako nepostaviť nič. Každý chce vyzerať pred verejnosťou čo najlepšie. Slovo, gesto i grimasa človeka vyzliekajú donaha. A dojem z onej nahoty je často na zaplakanie. V prvom rade tam chýba človečina. Všetci majú svoje marketingové stratégie, nalinkované témy a „názory“, naučené formulácie, dohodnutých „nepriateľov“, zoznam ich chýb a zlyhaní. Z rôznych prieskumov a výskumov vedia, čo chcú ich ľudia počuť, čo treba sľúbiť, čím sa oháňať. Nikdy sa nedozvieme, čo si naozaj myslia a prečo, akými zručnosťami disponujú.
Nie je to jediný dôvod absencie dôveryhodnosti. Teraz, keď sa na neúnosnú mieru zväčšili rozdiely v životnej úrovni jednotlivých regiónov, keď sa delíme na bohatých a chudobných, keď sú zlé i špičkové školy a zdravotnícke zariadenia, spravodlivá i úplatná polícia a justícia, už nestačí poukazovanie na tých, ktorí to spôsobili. My vieme, kto všetko to má na svedomí. Od garnitúry politikov, ktorí sľubujú zmenu, očakávame dôkaz o ich spôsobilosti takú zmenu realizovať a docieliť ňou slušný a spravodlivý život pre všetkých. Zatiaľ vidíme preteky vo vymýšľaní tém, ktoré nesúvisia s dobrým spravovaním spoločnosti.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.