história rastlinných terárií siaha až do prvej polovice 19. storočia, do obdobia prvej z niekoľkých viktoriánských posadnutostí – pteridománie. Posadnutosť papraďami sa vo viktoriánskom Anglicku rozšírila naozaj rýchlo. Zber papradí bol pomerne lacným koníčkom a zároveň jednou z mála záľub, ktorej sa s rovnakou vášňou venovali muži aj ženy z takmer všetkých spoločenských vrstiev. Táto fascinácia papraďami a botanikou všeobecne priamo predchádzala náhodnému objavu prvého rastlinného terária.
Prvé rastlinné terárium vynašiel anglický doktor a vášnivý botanik Dr. Nathaniel Bagshaw Ward v roku 1842, po ktorom bolo aj pomenované ako „Wardova skrinka” (Wardian case). Terárium objavil úplnou náhodou, pri chove kukiel nočných motýľov v uzavretej sklenenej nádobe. Ward si všimol, že v ideálnom prostredí tohto miniatúrneho skleníka sa neobyčajne dobre darí aj citlivým papradiam, ktorých spóry sa tam náhodne dostali. Po čase zistil, že rastliny krásne prosperujú aj v uzavretom pohári bez akejkoľvek ďalšej starostlivosti.
Ako je to možné? Vplyvom svetla a tepla v miestnosti sa totiž na skle kondenzuje voda, ktorá v nádobe cirkuluje a opäť padá do pôdy a na listy rastlín. Takýto mini ekosystém preto dokáže pri optimálnych podmienkach fungovať bez doplnenia vlahy aj niekoľko mesiacov.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.