nie je ľahké vysvetliť, čo je to manuál verejného priestoru. Je to totiž dokument, ktorý neponúka nijaké rýchle riešenia, no oživuje verejný priestor v mestách pomaly, systematicky a v detailoch. „Keď niekto stavia či rekonštruuje a poškodí chodník pred budovou, mal by ho vrátiť do pôvodného stavu. No na križovatke Panenskej ulice je niekoľko nových investícií, pričom po každej zostal chodník vydláždený odlišnou dlažbou,“ vysvetľuje architekt Ľudovít Urban, ktorý vytvoril takýto manuál pre bratislavskú ulicu Panenská a jej okolie.
Práve v manuáli dokážu architekti a urbanisti predpísať, ako by mala dlažba v meste vyzerať. A idú ešte ďalej – opisujú, ako by mali vyzerať ulice, parkovanie či zeleň. Osvietené mesto môže z takého dokumentu spraviť záväzný manuál pre všetkých svojich zamestnancov, ešte osvietenejšie mesto aj pre investorov a súkromné osoby. No ani potom sa mesto nestane zo dňa na deň dokonalé. Postupne, vrstva po vrstve, by sa mali ulice, zeleň, či vlastne všetko, čo sa nachádza vo verejnom priestore, pomaly zjednocovať.
Manuály verejného priestoru začali v posledných rokoch vznikať aj na Slovensku. No paradoxne menšie mestá predbehli to hlavné – ako prvé malo takýto manuál mesto Hlohovec, krátko za ním Prešov. Manuál verejných priestorov dokonca vznikol aj pre dediny v Terchovskej doline s názvom Ako stavať pod Rozsutcom.
jednoduchšie
„Minimálna šírka zastávky by mala byť 2m (v nevyhnutnom prípade ju možno zlúčiť s chodníkom so šírkou minimálne 2 m),“ až takáto podrobná veta je napísaná v Manuáli tvorby verejných priestranstiev Mesta Prešov spolu s pripojenou skicou zastávok. Mohlo by sa zdať, že takéto konkrétne pravidlá budú pre primátorov a mestské podniky len ďalšou byrokratickou záťažou.
„Dopravný podnik žiadal ešte detailnejší manuál zastávok,“ hovorí architekt Oto Nováček zo štúdia Átrium, ktoré manuál vypracovalo. Podľa jeho skúseností veľká časť mestských podnikov manuál uvítala – práca sa plánuje efektívnejšie, ak majú všetci jeden návod a rozumné pravidlá. Dôležité však je, aby ľudia z mesta vnímali pravidlá ako rozumné. Architekt Nováček vysvetľuje, aké dôležité je zapojiť do tvorby dokumentu mesto aj jeho obyvateľov.
Architekti to mali o čosi jednoduchšie – nemuseli vedenie Prešova presviedčať o dôležitosti dokumentu, lebo samo mesto vypísalo na dokument súťaž. Vyhralo ju architektonické štúdio Átrium z Košíc, pričom samotný Nováček je z Ružomberka. Bez ohľadu na to, ako každý z nich osobne poznal Prešov, prvou fázou tvorby bolo mapovanie mesta.
Architekti sa vybrali do terénu a hodnotili kvalitu jednotlivých zákutí v meste na škále dobrý – vyhovujúci – nevyhovujúci. Mesto takto sledovali v zime, na jar aj pred letom. „Najlepšie z uličných profilov vychádzalo centrum mesta, a to Hlavná ulica a jej okolie. S peknými detailmi a dobre použitými materiálmi,“ vysvetľuje Nováček.
Prekvapení boli, naopak, zo sídliskového námestia Centrum, ktoré získalo architektonickú cenu CEZAAR 2018. „Na prvý pohľad vyzerá pekne, ale pri detailnejšom pohľade sme videli drobné nedostatky,“ spomína Nováček. Oceľové lavičky, na ktoré si v zime ani na jar nikto nesadol, a námestie tak bolo prázdne, či pár vyschnutých stromov, ktoré to nezvládli na betónovom námestí.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.