Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Právnici sa dožadujú, aby rómske deti neboli segregované v školách. Na Ústavnom súde neuspeli

.denisa Gdovinová .spoločnosť

Ústavný súd zamietol podanie Poradne pre ľudské a občianske práva v Košiciach v prípade segregácie na východnom Slovensku, v meste Vranov nad Topľou. O prípade sme písali minulý rok.

Právnici sa dožadujú, aby rómske deti neboli segregované v školách. Na Ústavnom súde neuspeli BORIS NÉMETH

aká segregácia sa podľa košických právnikov v meste Vranov nad Topľou diala? Rómske komunity fungujú zväčša na okraji väčších obcí, na jednom malom mieste oddelenom od zvyšku miestnych obyvateľov. Ak je v meste viacero škôl, podľa bežného scenára škola, ktorá sa nachádza najbližšie rómskej komunite, má aj najviac rómskych žiakov. Kým v ostatných školách je takých žiakov len minimum. 

Je to však vedenie mesta, ktoré určuje školský obvod, teda ktorú školu budú deti z jednotlivých ulíc navštevovať. Odborníci hovoria o dvadsaťpercentnej hranici. Ak je v škole viac ako 20 percent Rómov, deje sa to, čoho sa riaditelia školy boja najviac – rodičia začnú odhlasovať svoje deti zo školy a zapisovať ich do školy, ktorá rómskych žiakov nemá. Škole tak ubúda počet detí, klesajú financie a aj kvalita vyučovania. 

Tento scenár si košickí právnici, ktorí sa dlhodobo zasadzujú za práva menšín, všimli vo Vranove nad Topľou. Škola v mestskej časti Čemerné má 95 percent rómskych žiakov. Zvyšné štyri školy majú okolo 20 alebo menej percent. 

„Žiaľ, často aj politika miest pomáha koncentrovať rómsku komunitu na jednom mieste.
 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite