mala to byť posledná a definitívna zmena času v noci z 30. na 31. marca 2019. „Ľudia to chcú,“ povedal Jean-Claude Juncker „takže to urobíme.“ Vychádzal z prieskumu, kde 80 percent zo 4,6 milióna respondentov chcelo definitívne skončiť s posúvaním času na letný a zimný a späť. Lenže, nič nie je také jednoduché, ako sa zdá na začiatku, a nikto vlastne nevie, čo to tí ľudia konkrétne chcú.
posunutie neposúvania
Pôvodne sa mal každý členský štát do 27. októbra 2019 rozhodnúť, či zostane v letnom čase, alebo posledný raz prejde do zimného, čiže štandardného. Tento plán sa však ukázal veľmi ambiciózny, ani len krajiny V4 sa medzi sebou nedohodli, a tak sa celé posúvanie zase posunulo – zatiaľ na prvý apríl 2021. Ministerstvo práce a sociálnych vecí, ktoré má túto agendu v kompetencii, predbežne za Slovensko presadzovalo zimný čas, ale malo to v pláne ešte prerokovávať. Definitívne rozhodnutie musí byť schválené v parlamente.
Nečudujem sa, že žiadnemu politikovi sa do tejto témy príliš nechce. Akúkoľvek pozíciu bude zastávať, tretina ľudí bude súhlasiť, tretina bude naštvaná a tretine to bude jedno. Pretože tu nejde o ľavicové či pravicové prístupy, konzervatívne či liberálne postoje (hoci OKS ústami predsedu Ondreja Dostála tvrdí, že budú presadzovať konzervatívny prístup – čiže zotrvanie pri striedaní času). Rozhoduje to, či sa ľudia narodili ako sovy, alebo ako škovránky, čiže ako majú posunuté circadiánne rytmy, či túžia mať po príchode z práce ešte trochu denného svetla, alebo nechcú vstávať do práce potme. Pritom ide o vec, na ktorej by každému politikovi malo mimoriadne záležať. O spánok.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.