Albert

aký Albert bol? Ako takzvaný verejný intelektuál bol nezvyčajne rešpektovaný, dnešnou dikciou našepkané, bol rešpektovaný zľava i sprava. Bol pracovitý a keď sme si priťukli pri poslednom sedení nad dokončeným rukopisom knižky s kulinárskym názvom Horká chuť storočia, Albert spomenul v rôznych súvislostiach, ako by bolo fajn, keby sme neleňošili. On neleňošil a vlastne len tak si mohol vychutnať – občas aj doslova s rozkošou – svoj viacdomý talent.

Pravdaže neleňošil ako prekladateľ, lenže jeho preklad Kráľa Ubu a aj iných diel Alfreda Jarryho nežije v slovenskej literatúre len ako lektúra z najskvelejších lektúr, ale jej zmysluplné stopové prvky sú nespochybniteľne a plodne rozptýlené. Jeho dramaturgia prekladov francúzskych básnikov je obdivuhodná. Od Apollianaira po Michauxa. Žiaľ, to „po“ je definitívne.

Dávno predtým, než preložil Nadju André Bretona, ten z najkrajších príbehov lásky v 20. storočí, počúvol Bretonovu radu a tak ako on začal písať knihu, ktorá sa mala stať medzníkom v histórii senzibility. Prečo? Lebo priznane písal to, čo je „autobiografické v tom najširšom zmysle, len to, čo viem a čo si myslím o sebe, o svojich zážitkoch, poznatkoch a skúsenostiach, o svojom chápaní života a sveta, a teda aj o svojich blízkych, priateľoch a láskach“. Skrátka, ideálna kniha v Albertovom ponímaní bola žánrovo určiteľná pojmom dohromady. Dohromady denník, intímny zápisník, úvahy, opisy prežitých aj vymyslených príbehov, fotografie, kresby, obrazy, doklady listy. Ideálna kniha ako dôverný rozhovor a pozvanie na dobrodružnú púť, ktorá by čitateľovi či divákovi znovu a znovu pripomínala: Aj ty si básnik, rozprestri krídla svojej fantázie a objavíš krásy, o ktorých si dosiaľ iba sníval.

Najčastejšie pripomínané však zostanú Albertove stopové prvky v príbehu ozaj slávnej dekády slovenskej kinematografie. Nazdávam sa, že bez Alberta by nebola ani nová a ani inak pozoruhodná vlna slovenského filmu. Áno, aj zázračná bola, ale po marenčinovsky, teda surrealisticky zázračná, ako sen, z ktorého sa nechceme zobudiť. A ešte koláže. Svet, v ktorom vládol príbehmi vyrozprávanými na ostrých hranách nožníc. Skvelými príbehmi.