vtedy zasiahol ďalší ničivý agresor. Vypukla najničivejšia pandémia chrípky v dejinách ľudstva, tzv. španielska chrípka. Pričom táto pandémia nemala nič spoločné so Španielskom. Španielsko bolo v prvej svetovej vojne neutrálnou krajinou a netýkalo sa ho prísne embargo na informácie a vojnovú cenzúru. V máji v roku 1918 španielske noviny prvé priniesli informáciu, že vo svete sa šíri epidémia chrípky, ktorá čoskoro prerástla v pandémiu zasahujúcu všetky kontinenty zemegule.
Pandémie chrípky postihovali ľudstvo odnepamäti. Historické záznamy a kroniky hovoria, že v každom storočí postihli našu zem najmenej štyri pandémie (záznamy od roku 1100 do roku 1900). Najopísanejšia je pandémia tzv. španielskej chrípky z rokov 1918 – 1919, ktorá pripravila o život viac ako 50 miliónov ľudí, viac ako ich bolo zabitých v prvej svetovej vojne či v ruských gulagoch. Ani u tejto pandémie, ako u všetkých predchádzajúcich pandémiách v minulých storočiach, nebol známy jej pôvodca. Že išlo o chrípku sa predpokladalo z popisov priebehov ochorení a úmrtí.
V minulom storočí boli štyri pandémie chrípky: španielska chrípka, H1N1, 1918-1919, zabila viac ako 50 miliónov ľudí, singapúrska chrípka, H2N2, 1957-58, zabila okolo 700 tisíc ľudí, hong-kongská chrípka, H3N2, 1968-69, zabila okolo 350 tisíc ľudí a ruská chrípka, H1N1, 1977-78.
„Divo žijúce vodné vtáky, ktoré neochorejú, vírus rozmnožujú a šíria.“
Prvá laboratórna infekcia vírusom chrípky sa podarila až v rolu 1932 v Londýne, F.M. Burnetovi so spolupracovníkmi, ktorí náhodne naočkovali fretky výtermi chorých na chrípku. Fretky dostali horúčkovitý zápal dýchacích ciest a nakazili sa aj zdravé fretky, neočkované v susedných klietkach chovu. Nakazil sa aj vedecký pracovník, ktorý pracoval vo zverinci, C.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.