hovorí sa, že Slovensko má tradíciu v predškolskom vzdelávaní a Slováci sú zvyknutí dávať deti do škôlok. Súhlasíte s tým? Platí to ešte?
Na Slovensku ako prvé vznikli detské opatrovne, ktoré plnili sociálnu funkciu – opatrovanie detí. Ale už vtedy, v 19. storočí, zistili, že tieto malé deti sú už vzdelávateľné a prví učitelia, ako napríklad Anton Rehlingen, ich začali aj vzdelávať. Bolo to dávno, no občas názory v zmysle prisudzovania skôr sociálneho poslania materskej škole pretrvávajú u verejnosti ešte aj dnes. Deti a rodičia majú dnes o materské školy záujem, moje skúsenosti sú také, že hneď od troch rokov. Funkciou materských škôl je najmä vzdelávať. Presviedčať o tom by sme však mali práve my – systematickou prácou, informovaním rodičov o pokrokoch detí, prezentovaním dobrých výsledkov na verejnosti. V roku 2008 boli MŠ vyňaté spod kategórie školských zariadení a stali sa školami. Postupujú podľa vzdelávacieho programu, obsahujúceho vzdelávacie štandardy, formou podobné primárnemu vzdelávaniu. Keď dieťa ukončuje materskú školu, malo by sa k nim čo možno najviac približovať, a teda byť pripravené na vstup do prvého ročníka ZŠ.
sú Slováci zvyknutí na to, že predškolské vzdelávanie je pre nich samozrejmosť?
Dnes, žiaľ, rátajú aj s tým, že to samozrejmosť byť nemusí. Problém s kapacitami poznajú či už od známych, ale i vďaka informovanosti médií. Keď sa rozprávam s rodičmi o možnom povinnom predškolskom vzdelávaní, sú prekvapení. Myslia si totiž, že v piatom roku je dieťa už dnes povinné navštevovať škôlku. Mnohí si to tak myslia.
podľa iniciatívny To dá rozum bolo v roku 2017 viac ako 12-tisíc nevybavených žiadostí o prijatie do škôlky. Miesta naozaj chýbajú? Ako to pociťujete vy?
Miesta v škôlkach stále nepokrývajú dopyt. V 90. rokoch bol pokles pôrodnosti a materské školy sa rušili. Budovy sa popredali, prestavali na iné inštitúcie alebo sa nechali chátrať. Teraz veľmi chýbajú. Robia sa rekonštrukcie a prístavby, no kapacity stále nepostačujú. Ja učím v materskej škole vo veľkej obci v Nitrianskom kraji. Začiatkom októbra sme sa nasťahovali do zrekonštruovaných a pristavených priestorov. V našom prípade nám v posledných rokoch chýbalo približne desať miest. Sú však regióny, v ktorých je problém s kapacitami oveľa výraznejší. Zavedením povinného predškolského vzdelávania by sa tento nedostatok mohol prejaviť ešte viac.
ozývajú sa vám aj učitelia z tamojších regiónov?
Disponujeme informáciami od kolegov z východu z prvých ročníkov ZŠ, kde im prichádzajú deti z rómskych osád priamo do ZŠ. Títo učitelia nutne volajú po vytvorení kapacít na zaškolenosť detí. Máme reakcie z materských škôl aj v súvislosti s možnou nastávajúcou povinnosťou. Napríklad aktuálne zo Serede, kde vznikol veľký podnik a do mesta prichádza viac mladých rodín za prácou. Pýtajú sa: Ak sa zavedie povinná predškolská dochádzka pre päťročné deti a rodiny sa prisťahujú počas zabehnutého školského roka, čo urobí materská škola, keď bude mať plný stav a dieťa musí byť umiestnené, keďže tu bude nejaká povinnosť? Dúfam, že sa problém s kapacitou nebude riešiť navýšením počtov detí v triedach, čo by sa negatívne odzrkadlilo na kvalite.
koľko detí je dnes na jednu učiteľku?
Stanovený je počet na triedu. U 5-6-ročných detí je to 22 detí plus tri, ako možnosť navýšenia, tá sa však v praxi bežne uplatňuje hneď na začiatku septembra. V triede 4-5-ročných detí je maximálny počet detí 24, v triede 3-4-ročných detí 23.
prečo by učitelia vyšší počet už nezvládali?
Pri škôlkároch neprichádza do úvahy školský spôsob výučby v zmysle: učiteľka robí výklad pred tabuľou, deti počúvajú a odpovedajú. V tomto veku ide najmä o učenie vlastnou aktivitou v skupinovej forme a s individuálnym prístupom. Pri takomto spôsobe výučby učiteľka pendluje medzi skupinkami detí, ktoré robia v rovnakom čase rozdielne cielené aktivity so zameraním na rôzne vzdelávacie oblasti. Pritom jednotlivcov usmerňuje, opakuje im inštrukcie, sleduje a zaznamenáva ich pokroky, aby ich „posúvala vpred“. Súčasne rieši individuálne potreby detí (hygiena, WC, pomoc s obliekaním, vyčistenie nosa, atď.V snahách o inklúziu sa v triedach nachádzajú rôzne deti, ak sa počty detí navýšia, bude to mať jednoznačne negatívny dopad na kvalitu predškolského vzdelávania.
ako sa obce doteraz vyrovnávali s pretlakom detí do materských škôl?
Podľa zákona majú v prvom rade nárok na miesto v škôlke deti rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, ako aj deti s odloženou a dodatočne odloženou povinnou školskou dochádzkou. Tieto deti sa musia prijímať prednostne. Dochádza však aj k porušovaniu legislatívy. Podľa reakcií riaditeľov v rozsiahlejšom prieskume Slovenskej komory učiteľov, zameranom na kompetencie zriaďovateľov, niektorí zriaďovatelia vyvíjajú nátlak na vedenie materských škôl, aby prijímalo do tried deti nad legislatívou stanovené limity.
keď sa už teraz mali prednostne dostať do materských škôl päťročné deti, čo zmení fakt, že to bude povinné?
Deti z majoritnej skupiny materskú školu navštevovali aj doposiaľ, boli v kolektíve rovesníkov, absolvovali systematickú prípravu na vstup do prvého ročníka. Zmena bude spočívať v tom, že do škôlky už budú musieť aj deti, ktoré tam nový návrh zrejme dostať chce – ide najmä o deti z marginalizovaných komunít. Je dobré, že chceme konečne začať riešiť nepriaznivé výsledky žiakov na vyšších stupňoch škôl zdola – teda už od materských škôl. Tie majú veľký význam vo vyrovnávaní šancí, aby aj deti z menej podnetného prostredia mali aspoň približne rovnakú štartovú čiaru pri vstupe do prvého ročníka. Obávam sa však, že rok predškolského vzdelávania im na to postačovať nebude. Potrebné je systémové komplexnejšie riešenie. Až vtedy by bolo možné hovoriť o kroku vpred. Ale ak pôjde len o formálne ukotvenie povinnosti v zákone, myslím si, že sa iba presunie neospravedlnená dochádzka z prvého ročníka do materskej školy.
podobnú obavu z toho, že rómske deti nebudú navštevovať materské školy, vyjadrili aj obce. Máte predstavu, ako by sa mohli rómske rodiny získať pre predškolské vzdelávanie?
Zrejme je potrebná napríklad aj súčinnosť ministerstva školstva a ministerstva sociálnych vecí a rodiny, „podchytenie“ rodičov týchto detí, aby ich predškolské vzdelávanie oslovilo a aby deti do škôlok privádzať chceli. S tým súvisí aj potreba možno špeciálnych sociálnych programov, spolupráca so sociálnymi pracovníkmi, ktorí by týmto rodičom sprostredkúvali význam predškolského vzdelávania.
mali by na tom pracovať aj učiteľky?
Určite. Mám skúsenosti s deťmi z rómskych rodín. Keď prišli do materskej školy posledný rok pred nástupom do ZŠ, vstúpili do zabehnutého kolektívu majoritnej skupiny detí, ktoré do škôlky chodili od troch rokov. Zo začiatku sa pôsobili trochu stratene. Je úlohou učiteľky, aby im pomohla v kolektíve dobre sa cítiť – to je potrebný začiatok. Keď disponuje tým „pedagogickým majstrovstvom”,dokáže pomôcť dieťaťu včleniť sa medzi ostatné. Mám však skúsenosti, že čím je dieťa mladšie, tým lepšie do kolektívu zapadne. Nemalo by to byť o povinnosti, ale o chuti tam byť.
Mali sme rómske dievčatko, ktoré prišlo aj s mamou ako osobným asistentom. Z poradne jej to odporučili, pretože nevedela dobre po slovensky, nemala osvojené niektoré zručnosti potrebné na vstup do prvej triedy a navyše mala nevhodné spôsoby správania. Vytvorili sme priaznivú klímu, obe sa v triede veľmi dobre „udomácnili“, dieťa začalo pomerne rýchlo napredovať a neskôr, v prvom ročníku , ako som sa informovala, dosahovalo výsledky porovnateľné s rovesníkmi. Jej matka sa medzi nami tak dobre cítila, že u nás chcela zostať aj pracovať. Čiže základ je získať si dieťa i rodiča.
je jeden povinný rok v materskej škole pred nástupom do prvého ročníka dosť? Dokáže to skutočne deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia pomôcť?
Je to lepšie ako nič, ale určite to nestačí. Už len napríklad na prekonanie jazykovej bariéry. Čím skôr prídu deti do škôlky, tým viac budú šance pri štarte do prvého ročníka aspoň približne rovnaké. Tie deti nie sú ani hlúpejšie, ani nešikovnejšie. Len majú okolo seba málo podnetov. V SKU máme dlhodobo požiadavku, aby boli vytvorené kapacity pre všetky deti od troch rokov, ktorých rodičia o to prejavia záujem.
povinnou dochádzkou päťročných detí však môže dôjsť k vytlačeniu tých mladších, na ktoré nezostane miesto.
Ak nebudú kapacity dostatočne pripravené, mladšie deti nebudú mať garantované miesto v škôlkach. Do roku 2020 zostáva len málo času na to, aby sa dobudovali potrebné kapacity. Nemyslím si, že sa to stihne.
ak štát nedoplní kapacity, päťročné rómske deti naplnia škôlky a pre mladšie nerómske deti nezostane miesto, nenaštartuje toto opatrenie nenávistné prejavy voči Rómom?
Ak sa nestihnú dobudovať kapacity, inak to nevidím, mladšie deti nebudú umiestené. Deťom, ktoré už v škôlkach sú, nebude možné ukončiť dochádzku. Ale tie nové nebudú mať pri súčasných kapacitách šancu dostať miesto a ich rodičom to môže skomplikovať možnosť zamestnať sa. A áno, môžu nastať aj negatívne prejavy.
akú byrokratickú záťaž so sebou prinesie povinná dochádzka?
Kompetentní zatiaľ neprišli s konkrétnymi krokmi a my máme veľa otázok. Budeme počítať ospravedlnené a neospravedlnené hodiny? Budú nejaké následky pri prípadnom vyššom počte neabsolvovaných hodín? A iné. Učiteľky z Česka sa na byrokraciu vyplývajúcu z tejto povinnosti sťažujú.
bolo by vôbec možné, aby dieťa v škôlke prepadlo?
Netuším, aj toto by sme radi vedeli. Zaujíma nás aj to, kto bude deti v predškolskom roku učiť. Či to stále môžu byť aj učiteľky s dvojročným pomaturitným štúdiom. My už dlhší čas presadzujeme vysokoškolské vzdelanie aspoň s bakalárskym stupňom, ktoré je bežnou praxou v škôlkach v mnohých krajinách EÚ.
zrejme nechýbajú len budovy pre materské školy ale aj učiteľky. Je ich nedostatok?
Určite sa bude treba pozrieť aj na to, či bude dostatok učiteľov. Situácia sa líši podľa regiónov. V skupine učiteľov sa na sociálnej sieti začiatkom septembra kopili žiadosti materských škôl, najmä z Bratislavy a okolia, hľadajúce učiteľky.
nie je potom kontraproduktívne žiadať o navýšenie vzdelanostných nárokov na učiteľky v škôlkach, keď ich je nedostatok?
Učiteľkám z materských škôl s vysokoškolským vzdelaním prislúcha aj vyššie platové ohodnotenie.Všeobecne je povolanie učiteľa u nás nedocenené. O navýšení nárokov na vyššie vzdelanie sa neuvažuje nie pre počet učiteliek, ale preto, že by to mestá a obce stálo viac financií.
odbremenilo by kapacitu materských škôl, keby štát podporoval iné formy predškolskej výchovy? Ako napríklad detské skupiny či súkromné škôlky?
Tieto formy, napríklad aj podnikové škôlky, existovali a existujú aj dnes. Podporoval ich aj návrh reformy Učiace sa Slovensko. Materské školy, ktoré spadajú do siete škôl a školských zariadení, či už so súkromným alebo obecným zriaďovateľom, majú garanciu určitej kvality. S deťmi pracujú v súlade so štátnym vzdelávacím programom, sú kontrolované štátnou školskou inšpekciou, spĺňajú legislatívou stanovené podmienky. Pri ostatných formách neviem, ako je garantovaná kvalita, či a ako sa v nich deti vzdelávajú. Ale nie som proti rozmanitosti. V demokratickej spoločnosti by mal mať rodič na výber.
andrea Benková
má vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave v študijnom programe Predškolská pedagogika. Má 22-ročnú učiteľskú prax prevažne s predškolákmi (5-6-ročnými deťmi). Učí na materskej škole v Nitrianskom kraji a je zástupkyňou sekcie materských škôl Slovenskej komory učiteľov.