Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Limity Limitov rastu

.fedor Gál .spoločnosť

V prvej polovici 80. rokov doputoval do Bratislavy sociológ Josef Alan. Predtým patril do tímu Pavla Machonina, ktorý rozmetali normalizační papaláši. Vraj za monografiu, ktorú pod jeho vedením a názvom Československá spoločnosť publikovali začiatkom Pražskej jari v roku 1967.

Limity Limitov rastu AXEL HEIMKEN/AFP/PROFIMEDIA Americký ekonóm Dennis L. Meadows, jeden z autorov Limitov rastu, prvej správy Rímskeho klubu.

vo Výskumnom ústave práce a sociálnych vecí založil Josef Alan oddelenie prognózovania, kde som vtedy pracoval ako čerstvý absolvent diaľkového štúdia na Chemicko-technologickej fakulte. To on ma vyslal do Prahy na pracovisko, ktoré viedol Miloš Zeman. Pokúšali sa tam aplikovať metodológiu, ktorá sa volala Systémová dynamika. Jej otcom-zakladateľom bol Jay W. Forrester z MIT. Išlo o novátorský pokus simulovať na počítačoch správanie komplexných sociálnych systémov. Napokon, tak sa volala aj jedna Forresterova kniha: Svetová dynamika. 

zemanovské semináre

Miloš Zeman vyvinul československý derivát forresterovského prístupu v spolupráci s programátorom Vladimírom Fajfrom a ďalšími. Dal mu názov Metóda KPM (komplexného prognostického modelovania). Prvá aplikácia mala byť o československej telovýchove. Jeho pracovisko – Oddelenie komplexného prognostického modelovania – patrilo pod Sportpropag a ten zas pod Ústredný výbor československej telovýchovy. Pokiaľ viem, model nebol dokončený. Možno pre „nadkritické“ množstvo premenných a dát. V každom prípade to bol heroický výkon. 

Na Zemanovom pracovisku sa po večeroch a často aj mimo Prahy organizovali odborné semináre. Zúčastňovali sa na nich aj ľudia z takzvanej paralelnej vedy a disentu. Mimochodom, ako „diablov advokát“ tam dochádzal aj Václav Klaus, ktorý s odstupom rokov vyhlásil, že to nebola jeho šálka čaju. Prekážalo mu najmä úsilie nahradiť chýbajúce teórie komplexných sociálnych systémov množstvom vzájomne poprepájaných rovníc. Mal navyše pocit, že prím by mala hrať ekonómia, lebo sociológiu za vedu príliš nepovažoval. 

Na zemanovských seminároch sa diskutovalo o všeličom, no najmä o metodologických problémoch spoločenskovedného výskumu. Zemanovo pracovisko bolo po jednom „kritickom“ článku v Rudom práve, tlačovom orgáne Ústredného výboru KSČ, zrušené. A po rokoch Zeman, už ako premiér vlády ČR, označil na stretnutí s pracovníkmi Centra pre sociálne a ekonomické stratégie UK, ktorí predložili vláde Českej republiky prognózu do roku 2020, túto svoju profesionálnu epizódu za slepú uličku. Dôvody neuviedol.

„Limity rastu vyšli v náklade desiatok miliónov výtlačkov a iniciovali tému globálnych problémov ľudstva.“

Venoval som metodológii komplexného prognostického modelovania viac než desať rokov života. Stál som za dvoma, a pokiaľ viem, tak jedinými ukončenými aplikáciami domácej proveniencie. Prvá sa týkala oblasti práce a druhá životnej úrovne. Po publikovaní záverečnej práce sme boli opäť rozpustení. Za ten čas som mal dostatok priestoru a možností rozpoznať možnosti a medze simulačného modelovania sociálnych systémov s použitím dobových nástrojov, dát a teórií. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite