práve ste dostali čerstvé zamietavé rozhodnutie od Ústavného súdu. Súviselo s diskriminačným opatrením v Prešove, kde mesto nariadilo, aby si nájomné byty medzi sebou mohli vymieňať iba v rámci vymedzených častí, a poukázali ste na jeho segregačný dopad na rómsku menšinu. V blogu opisujete, že naša prokuratúra aj súdy sa doteraz stretávali s prípadmi diskriminácie len málo a nemajú s nimi skúsenosti. Vedia o nich spravodlivo rozhodovať?
Aj tento prípad svedčí o tom, že prístup k spravodlivosti pre diskriminovaných naráža na bariéry. Z našich skúseností vidíme, že pre diskriminovaných nie je ľahké domôcť sa práva na súdoch. Slovensko na to upozorňujú aj medzinárodné ľudskoprávne inštitúcie. Napriek tomu, že sme prijali kvalitnú antidiskriminačnú legislatívu po vstupe do EÚ. Tá je síce pekná na papieri, ale v praxi nie je dobre využívaná. Nefunguje hlavne v dvoch rovinách. Po prvé argumentom a právnym súvislostiam týkajúcim sa ochrany pred diskrimináciou mnohé prokuratúry a súdy z nášho pohľadu stále v plnej miere nerozumejú, čo sa sa často odráža v ich rozhodnutiach. Po druhé, právne konania trvajú veľmi dlho. Aj to je bariéra k prístupu k spravodlivosti. Mnohých ľudí to demotivuje.
prečo majú súdy málo skúseností s prípadmi diskriminácie?
Určite to nie je preto, že by jej ľudia na Slovensku nečelili. Pred pár rokmi sme zisťovali, prečo sa na Slovensku ľudia, ktorí zažili diskrimináciu, málo súdia. Nejde pritom iba o Rómky či Rómov, ale aj o ženy zdravotne znevýhodnených. Reprezentatívny prieskum, ktorý sme robili s agentúrou Focus, ukázal rôzne dôvody. Ten najhlavnejší je zrejmý – nízka dôvera k súdnictvu. Po druhé, diskriminovaní nemajú pocit, že majú dosť dôkazov, čo je častý problém. Ako tretí dôvod sa ukázalo, že diskriminácia nebola pre tých ľudí až taká dôležitá a riešili iné, existenčné problémy. Vo vzťahu k rómskej komunite vyskočili trochu odlišné dôvody. Najhlavnejšou príčinou bolo, že nevedeli, na koho sa obrátiť so žiadosťou o pomoc. No častým spomínaným dôvodom sú obavy z postihu, ktorý by ich čakal po podaní sťažnosti na diskrimináciu.
naozaj sa na Slovensku ľudia súdia v prípadoch diskriminácie málo? Ako málo?
Robili sme si v roku 2012 prieskum súdnych rozhodnutí, vo všetkých prípadoch diskriminácie a ich počet sme vnímali ako nízky. Venujeme sa však primárne prípadom rasovej diskriminácie, preto neviem, či sa za päť rokov situácia v iných oblastiach zlepšila. S určitosťou môžem povedať, že čo sa týka prípadov rasovej diskriminácie, veľa ich na súdoch nepribudlo. Všetky bariéry, o ktorých som hovoril, sú stále aktuálne.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.